S legendou Street Workout-u o súčasnosti

S legendami česko-slovenskej workoutovej scény sme vám priniesli rozhovor prednedávnom. Druhú časť venujeme človeku, ktorý okrem toho, že sa pohybu venuje už dlhé roky, má za sebou bohaté skúsenosti či už ako študent fyzioterapie, alebo porotca na medzinárodných súťažiach. Začiatky vývoja úzkej športovej komunity na našej scéne nám priblížil tréner, profesionálny vojak a absolvent univerzity v odbore ošetrovateľstvo, Michal Zurek (35) z Dolného Kubína. Po ukončení štúdia pracoval dva roky na jednotke intenzívnej starostlivosti, potom sa rozhodol naplno venovať trénerstvu. S workoutom začínal ešte v jeho začiatkoch, písal sa rok 2004. Na Slovensku sa rozmáhal prevažne parkour a ako Michal tvrdí, ,,v tom čase na Slovensku neexistovalo takmer žiadne workoutové ihrisko či park.“ Porozprával nám, že už v tom čase fungovala komunita, ktorú tvorilo zopár atlétov. ,,Mohol by som ich však zrátať na prstoch dvoch rúk,“ spomína s úsmevom. ,,Zirus" je zároveň členom kedysi najväčšieho workoutového tímu Workout Fanatics, v súčasnosti aj autorom konceptu súťaže King of the North a spoluzakladateľom Kingzone.

,,Ja som bol vždy toho názoru, že do pouličných „underground streets“ športov súťaženie nepatrí a malo by to byť skôr o voľnosti, fantázii a kreativite. Čas využiť s tými, ktorých máme radi a s tým, čo máme radi," priznáva Michal ,,Zirus" Zurek. Na fotografii je po ľavej strane Vadym Oleynik, po pravej Michal. Foto – zdroj: Michal Zurek

V roku 2003, 2004 som sa začal naplno venovať workoutu po mojom úraze chrbtice. Keď som začínal, vyzeralo to v našich končinách veľmi skromne. Komunita bola vyslovene založená na ľuďoch a pohybe, na ničom inom. Nešlo o gymnastické prvky, ale o posilňovanie tela vonku, na ulici. Ihriská neboli, skôr šlo o impovizáciu. Makalo sa na setoch, maximálnych počtoch opakovaní a prácou odporu, ktorú na nás vyvíjali naši sparing partneri. V skratke – makali sme, čo bola aj moja inšpirácia – robili sme to, čo nás baví spoločne s ľuďmi, ktorých to bavilo rovnako, ako mňa. Myslím, že nikto sa netešil iba na tréning. Tešili sme sa na ten čas, kedy budeme opäť spolu, na priateľov, čo tomu pridávalo ozajstnú hodnotu. Ľudí veľa nebolo, netvorili sa skupiny a tímy, až neskôr začali vznikať ich prvé názvy, potom ,,jamy“. Až po rokoch vznikali prvé súťaže. Tie však nikdy neboli moja cesta. 

Fotka z Born to trick s ,,old school" parkouristami. Foto – zdroj: Michal Zurek 

Čo pre teba ako jednotlivca alebo vás ako tím bolo prvé roky najväčšou inšpiráciou?

Chcel som si zachovať podstatu toho, prečo som vôbec začal. Predtým som sa venoval viacerým športom, robil som triatlon, skejtoval, potom som prešiel na parkour a freerun. A ako prišli súťaže, každý šport sa postupne menil. Preto som vedel, čomu primárne sa chcem vyhnúť.

Michal stál pri začiatkoch workoutovej komunity Lokomotiva. Išlo o jeden z prvých workoutových tímov na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Foto – zdroj: Archív Veroniky Greinerovej

Si spoluzakladateľom občianskeho združenia a súťaže King of the North, ktorý sa už štyri roky po sebe úspešne konal v Dolnom Kubíne. Spomínaš si, ako vyzeral prvý rok vašej súťaže? 

Prvý ročník, ktorý sme nazývali ,,nultý“, sa konal 23. septembra 2017. Pamätám si, že sa ho zúčastnilo 57 ľudí. Bolo sychravo, zima, mrholilo... celé zle. Chceli sme zviditeľniť workout na Orave a v Dolnom Kubíne a jediným mojím problémom bolo, že som žil v Bratislave. Vtedy som ešte pomáhal Jurajovi ,,Fakovi“ Fačkovi dať sa dokopy, bol v podstate mojím klientom a keďže sme sa poznali od detstva, porozprával som mu o mojích plánoch. Keďže mal skúsenosti s organizovaním rôznych masovejších akcií, pustili sme sa do toho. Napriek počasiu prišlo približne 500 divákov, mali sme tiež slušný počet pretekárov na to, že šlo o niečo nové a nezáme. Jedinou známou disciplínou boli Freestyle a Weighted, no naším cieľom bolo (aj stále je) preveriť komplexnosť športovcov v sile a vytrvalosti. Účastníkom sa to zapáčilo, zistili, kde majú svoje limity a z našej súťaže vznikol míľnik sezóny. Je náročná a nie je síe pre začiatočníkov, ktorí sa rozhodujú či ísť, alebo neísť na súťaž, treba vedieť naozaj striktné prevedenie jednotlivých cvičení. Netreba sa však báť, treba zistiť, kde sú nedostatky. 

Prvý ročník súťaže King of the North zožal úspech. Dnes má podujatie úplne inú úroveň. Foto – zdroj: Jakub Krška

V čom vidíš najväčšiu zmenu v porovnaní s dneškom? Nielen vo workoute, ale najmä v generáciách.

Dnes majú decká podmienky o XY levelov ďalej v porovnaní s tým, aké sme mali my kedysi. Vtedy to boli prašiaky a požiarne rebríky, dnes sú to hrazdy. Kedysi to boli zábradlia, teraz bradlá. Chalani sú dravejší po trikoch, predbiehajú sa a porovnávajú... niektorí zdravo, niektorí príliš. Keďže som stál pri začiatkoch workoutu na Slovensku, vidím, ako sa komunita pozmenila. Zostalo v nej veľmi málo ľudí. Vidím, že tí, ktorí zostali, sú doslova ,,unerground“ a len málokto vidí, že tí ľudia naozaj stále idú ako píla.

Svojej filozofie sa drží ako v súťažení, tak aj v rovine trénera. ,,Ak si tréner, nemôžeš ľudí zrážať za to, že niečo nedokážu alebo sú ,,tuční". Máš im ukázať cestu, stáť pri nich, keď majú pochybnosti a naučiť ich pozerať sa nahor, ak to sami nedokážu. To je to, čo robí tréner. Učí ľudí nielen vedomostiam, ale aj stať sa silnejším pre seba samého. To pre mňa znamená byť trénerom," dodal na záver Michal. My mu veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov ako v osobnostnom, tak aj v športovom a spoločenskom rozvoji.