Cvičenie cez chorobu: Dôležité je vedieť, kedy dať telu pauzu

Každý z nás už minimálne raz zažil chorobu. Znepríjemní dni, noci a navyše spomalí tréningový proces. Kedy je dobré chorobu ,,vypotiť“ a kedy radšej zostať ležať doma, v posteli? 

Zdroj: Aleš Kratochvíl 

Lekarí a odborníci odporúčajú pri cvičení dodržiavať pravidlo ,,od krku nahor“. Nádcha, upchatý nos, veľmi mierna bolesť hrdla a kýchanie. Pokiaľ sa takéto symptómy choroby objavia od oblasti krku smerom nahor, je v poriadku športovať. Určite je však lepšie zmierniť tempo a nepreťažovať organizmus. Intenzívny športový výkon je vhodné vymeniť za miernejší. Aj preto namiesto bežného tréningového režimu radia lekári staré známe ,,menej je viac“. Hoci sa väčšina  mladých, zdravých ľudí z chrípky zotaví relatívne rýchlo, tréningami si počas zhoršeného stavu môžeme viac uškodiť, ako dopomôcť. Aj preto sa vďaka pokojnejšiemu tempu urýchli schopnosť zregenerovať oslabený organizmus. 

Ak sa chorobné symptómy objavia od hrdla smerom nižšie, netreba riskovať. Telo sa zbytočne rozhorúči, čím zvyšujeme pravdepodobnosť zápalov v tele. Prirodzene, čím viac zápalov, tým horšia obnova starých buniek. S tréningom sa však netreba zahrávať počas vážnejších ochorení. Bolesti v hrudnom koši a silný suchý či vlhký kašeľ predstavujú ideálne prostredie pre zápaly. Tie sa rozšíria najmä preťažením telesného jadra, z ktorých sa skladá väčšina cvičebných prvkov v street workout-e. Výhrou nie sú ani vážnejšie žalúdočné potiaže, pri ktorých len málokedy pomôže tréning na brucho. Počas horúčok sa cvičenie zakazuje úplne. 
 
Odpovede na otázky nám poskytli naši respondenti, street workoutoví atléti zo Slovenska aj Česka. Ako prvého sme sa opýtali rozhodcu viacerých slovenských súťaží, 23-ročného Jozefa Gregoríka, ďalej majstra Slovenskej republiky v ľahkej váhovej kategórii, Dominika Klimeka a tiež víťaza kategórie do 15 rokov na Street Workout Warrior Cup-e 2019, Damiána Rebra z Horoviec. Svoj postoj k cvičeniu cez chorobu vyjadrili aj majster Českej republiky v ľahkej váhovej kategórii, Petr Lešák a tiež mladí workoutéri, 18-ročný atlét Aleš Kratochvíl a 16-ročný Lukáš Sokol.
 
1. Už sa ti stalo, že si ochorel (chrípka, angína či iný zápal) a aj napriek tomu si cvičil?
 
Jozef: Áno, mal som chrípku a cvičil som počas nej. 
 
Dominik: Áno. Nie som nejak často chorý, ale zvyknem byť prechladnutý. To ma ale neodradí od tréningu, lebo viem, že keby som si raz povedal, že si nezacvičím, budem si to môcť povedať znova a to by podrylo moju psychiku a odhodlanie. Takže ak sa dá, vždy cvičím, pokiaľ viem, že to nebude mať viac negatívnych, ako pozitívnych následkov. 
 
Damián: Áno, stalo sa mi už, že som cvičil aj napriek tomu, že som bol chorý, no nebolo to nič vážne. Tak to vyzerá, keď nechcem zameškať ani jeden tréning s chalanmi.
 
Aleš: Áno, stalo, ale iba som si chorobu zhoršil a natiahol liečebný proces.
 
Petr: Odvtedy, čo cvičím, nebývam veľmi chorý. Aj preto, keď mi nebolo najlepšie, tak som tréning vynechal.
 
Lukáš: Áno, cvičil som aj skrz chorobu. 

Petr Lešák reprezentoval Českú republiku na Majstrovstvách sveta v ruskej Moskve. Foto – zdroj: Peter Lešák
 
2. Vzdal si sa súťaže kvôli zhoršenému zdravotnému stavu alebo si šiel súťažiť aj napriek tomu, že si sa necítil najlepšie?
 
Jozef: Nevzdal. Mal som súťaž vo Veľkom Záluží, Ulacký pohár vol. 02. Mal som súťažiť a už v ten deň som cítil, že niečo nie je v poriadku. Točila sa mi hlava, zvyšovala sa mi teplota a mal som závrate. Napriek tomu som veľmi chcel súťažiť a nepremárniť v ten deň šancu. Jožkovi Gregoríkovi sa v ten deň podarilo súťaž vyhrať. Ďalší ročník súťaže zaslúžene absolvoval ako porotca.
Dominik: Zatiaľ som nebol nútený sa kvôli zdravotnému stavu vzdať súťaže. No mám pocit, že keď mi nie je najlepšie, tak sa mi na súťažiach viac darí. Ako príklad môžem uviesť súťaž v Brne , deň predtým som ešte rozmýšľal či pôjdem, keďže som sa necítil najlepšie a kašľal som a bolela ma hlava. Nakoniec som si povedal, že idem do toho, tak som si urobil čaj a poriadne sa vyspal. Bol som síce dosť prechladnutý, ale hlava ma prestala bolieť. Dopadlo to nakoniec tak, že som vyhral, takže občas sa môže stať aj takáto nečakaná vec.
 
Damián: Neviem, či sa to dá nazvať zhoršeným stavom, ale asi to zopárkrát bola iba malátnosť z napätia, stresu. No áno, už som sa zúčastnil súťaže, aj keď mi nebolo zrovna najlepšie.
 
Aleš: Áno, vzdal a bolo mi to veľmi ľúto.

Petr: Na súťaži som nikdy nebol chorý. Stalo sa mi, že ma boleli niektoré šľachy a úpony kvôli pretrénovaniu a aj skrz to som súťaži

Lukáš: Pokračoval som a nevzdal sa. Šiel som súťažiť.

Jožkovi sa spomínanú súťaž podarilo vyhrať. O rok na to zaslúžene absolvoval súťaž ako porotca. Foto – zdroj: Jozef Gregorík

3. Predpokladáme, že si kvôli chorobe nemohol istý čas cvičiť vôbec. Aké si mal pocity po vyzdravení? Cítil si sa silnejší, zregenerovaný alebo naopak, zoslabnutý a bez sily?

Jozef: Pravdaže, prišla chrípka, počas ktorej sa mi naozaj nedalo cvičiť. Niektoré choroby napádajú svaly aj šľachy. Vtedy sa skrátka výkon podať nedá, človek sa cíti veľmi zoslabnutý a bez síl. Pocity po vyzdravení boli skvelé, tešil som sa, že môžem opäť cvičiť. 

Dominik: Áno a vždy som sa snažil si zapamätať reakciu môjho tela – ako sa správa, na základe čoho. Určite mi každý streetworkoutér dá za pravdu, že je to jedno z najhorších období, keď chcete a potrebujete cvičiť, ale viete, že nemôžete. Musíte tomu odolávať. Samozrejme, nejaké kliky v stojke som si dal vždy, ale len preto, aby som ich nezabudol. Po vyzdravení, keď som sa úplne zotavil, sa mi cvičilo lepšie. No stalo sa mi aj to, že som sa cítil zoslabnutý a nič mi nešlo. Nemôžem teda s určitosťou povedať, ako to je, ale budem si naďalej všímať reakcie môjho tela. 

Damián: Počas skoro štyroch rokov môjho aktívneho cvičenia ma ťažšia chrípka zastihla iba raz, a to som preležal štyri dni v posteli. Nezdá sa mi, že by som upadol alebo sa v niečom zlepšil. Ale keď mám pauzu od cvičenia viac ako deň, väčšinou som vždy viac ,,fresh“. 

Aleš: Cítil som sa úplne nanič, slabý, unavený a dlho mi trvalo, kým som sa dostal naspäť do formy.

Petr: Po chorobe som sa cítil veľmi slabo, ako keby som sa vrátil späť v čase.

Lukáš: Najprv bez sily, no po týždni som sa cítil oveľa silnejší než predtým.

Po vyzdravení majú atléti veľa energie aj na takéto kúsky. Foto – zdroj: Damián Rebro 
 
4. Prispôsobuješ si stravu a užívaš také doplnky, ktoré ti dopomôžu vyhnúť sa chorobám? Ak áno, o aké doplnky ide? (Tu môžeš opísať, ako ti pomáhajú a či cítiš vďaka nim nejaký progres)

Jozef: Stravu upravenú nemám, ale veľmi dobré skúsenosti mám s doplnkom výživy Vitamíny A-Z od Aone Nutrition. Tieto vitamíny odporúčam každému, dajú sa zakúpiť v kamenných obchodoch alebo online. Beriem ich pravidelne, cítim sa imúnnejšie a vitálnejšie. Fungovalo mi to aj pri chrípke.

Dominik: Popravde ani moc nie, nejedávam každý deň nejakú zeleninu či ovocie, no každý deň si užívam vitamín C. Ten podporuje imunitný systém a okrem iného sa snažím často piť čaje. Ale to len preto, že mi chutia a tiež mi pomáhajú, keď mám bolesti hrdlo.

Damián: Nepoužívam takmer absolútne žiadne doplnky výživy, no asi mesiac dozadu som si kúpil proteín, nech mám v strave lepší pomer bielkovín. V chrípkovom období jem viac ovocia s obsahom vitamínu C – pomaranče, mandarínky jablká a citróny. 

Petr: Stravu vôbec neriešim. Jediné, čo užívam, je proteín, kolagén (hlavne kvôli šľachám) a nedávno som vyskúšal aj kreatín. Tieto doplnky dokážu zlepšiť celkovo môj výkon, ale nejaký veľký zázrak v nich nevidím. Kedysi som cvičil úplne bez doplnkov a tiež to šlo veľmi dobre.

Aleš: Snažím sa jesť šunku, syry, tvarohy a užívam aj proteín.

Lukáš: Stravu sa snažím držať tak, aby som veľmi nepribral. Nejem veľa sladkého a dopĺňam horčík a C-čko.

Najdôležitejšie je cez chorobu zbytočne neriskovať. Foto – zdroj: Aleš Kratochvíl

Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí, o čom svedčia aj odpovede našich respondentov. Ľudské telo indisponuje prirodzenou schopnosťou regenerovať. V stave krízy je ideálne mu dopriať odpočinok v takej forme, aby sa choré články obnovili čo najrýchlejšie. Ak stresujeme samých seba inými podnetmi, okrem iného aj tréningom, len ťažko urýchlime postup liečby. Nie je totiž ,,frajerina“ ísť trénovať či súťažiť v zhoršenom zdravotnom stave. Rozumnejšou výzvou je dať telu zaslúžený pohov. Ono si pamätá oddych, ktorý mu nebol dopriaty. Ako už býva zvykom, skôr či neskôr sa každá nevyliečená choroba vráti. Aj preto celoročne dbajme na prevenciu, psychickú pohodu a prijímajme čo najviac makroživín a vitamínov v prirodzenej podobe. Zostaňte zdraví, priatelia! :-)