PRE PRVÚ SÚŤAŽ SA ROZHODLI Z VLASTNEJ INICIATÍVY, DNES SÚ JEDNI Z NAJLEPŠÍCH

Začiatky z pódií, prvé skúsenosti a motivácia, ktorú nezáskame iba domácim cvičením. Vyspovedali sme skúsených atlétov.

Porozprávali sme sa s nimi o ich úplne prvej súťaži a o pocitoch a dojmoch z ich premiérového podujtia na pódiu. Workoutéri z Čiech a zo Slovenska nám tiež prezradili odporúčania, ktorými by sa podľa nich mali riadiť začiatočníci. O svoje skúsenosti sa s nami podelil známy workoutér medzinárodnej scény, Adam Austera zo Slovenska a tiež tohtoročný majster Českej republiky, Miroslav Špicar. Svoje skúsenosti nám tiež prezradil Damián Rebro, bronzový medailista strednej výhovej kategórie. Postrehy nám zveril aj trojnásobný majster Čiech, Bohdan ,,Bohdy" Děmjaněnko a tiež Jakub Štefanec, atlét, ktorý na českej aj slovenskej scéne zožal nejeden úspech. Slovenský veterán v Street Workout-e, Michal Zurek, nám porozprával o začiatkoch súťaženia a o jeho osobnej filozofii u profesionálnych športovcov. Vyspovedali sme tiež dvojnásobného vicemajstra Slovenska, Jakuba Masaryka a tiež slovenského vicemajstra v kategórii Weighted, Bohumila Trenčana. Svoj pohľad na začiatočníkov a spomienky z prvej súťaže v roku 2015 nám prezradil aj jeden z našich najvyšších atlétov na našej street workoutovej scéne, Boris Petrakovič zo Šenkvíc. Kde a kdy sa konala vaša prvá súťaž? Ako vyzerala? Adam: Prvá súťaž, na ktorej som si dal veľmi záležať, boli majstrovstvá v Nitre, druhý ročník, rok 2015. Zúčastnil som sa iba disciplíny Weighted a skončil som štvrtý alebo piaty. Na moju prvú Freestyle súťaž som šiel do Liptovskej Tepličky, myslím, že to bolo rok po majstrovstvách. Nechcel som ísť súťažiť, prehovoril ma kamarát Štefan Kondula. Vtedy som mal v sebe už jedno alebo dve pivá a kvôli silnému slnku mi to celkom dosť udrelo do hlavy. Nevedel som normálne vybalansovať stojku a myslím, že som urobil iba kľuk v stojke. Nevyzeralo to vôbec ako Freestyle. Bola to však moja prvá súťaž a vtedy ma to chytilo natoľko, že som sa začal zúčastňovať disciplíny Freestyle.

Spomienka na súťaž v Brne, na Street Workout Games 2019. Foto – zdroj: Veronika Greinerová Spomienka na súťaž v Brne, na Street Workout Games 2019. Dominik Klimek si zo šúťaže odniesol prvenstvo. Foto – zdroj: Veronika Greinerová

Prezraďte nám, čo vás vlastne zaujalo na Street Workout-e?

Miroslav: Jako první fakt bych určitě zmínil, že workout je hodně rozmanitý a každý si tak může najít svůj vlastní styl, díky kterému bude jeho flow jedinečná. Já osobně nemám rád, když věci jsou dlouhou dobu stejné a začínají být nudné až stereotypní. To ovšem není případ workoutu, ten se neustále vyvíjí a rok co rok je posouván na nový level. Třeba ve freestylu před pár lety byl jeden z nejlepších triku swing 360 a teď jsou zde borci co dělají swing 720 nebo dokonce 900. Právě to, že neustále vznikají nové cviky mě na workoutu nejvíce baví a zaujímá.

Dominik: Na Street workoute ma najviac zaujalo to čoho všetkého je naše telo schopné, a ako to dokáže fascinovať ľudí ktorí to vidia, a myslia si že je to niečo "nadľudské".

Čo vás v začiatkoch najviac motivovalo a najviac poháňalo vpred?

Miroslav: Určitě konkurence. Když vidím jak se mí soupeři, kamarádi zlepšují tak mě to motivuje makat víc a víc.

Dominik: Najviac ma v začiatkoch poháňala vpred motivácia byť iný ako moji rovesníci a ľudia v okolí, byť niečím výnimočný, niečím sa odlišovať, a dokázať sám sebe že sa dá všetko keď je vo vás odhodlanie.

Magnézium je predsa základ! Foto – zdroj: Miroslav Špicar

Byť prvým vo svojej krajine v športe, ktorý sa čím ďalej, tým viac rozmáha, nesie so sebou istú mieru zodpovednosti. Pomenovanie ,,šampión či šampiónka" skrýva za sebou príbeh, do ktorého nám dovolili nahliadnuť minuloroční majstri Českej a Slovenskej republiky. Našimi respondentami sú atléti disciplíny Freestyle, Dominik Klimek (20), majster Slovenskej republiky a súťažiaci v ľahkej váhovej kategórii do 75 kg a Miroslav Špicar (19), majster Českej republiky za rok 2020 v kategórii nad 75 kg. Porozprávali nám o ich začiatkoch v Street Workout-e, čo ich najviac motivovalo, o ich ,,tajomstve úspechu" a rovnako aj o vnímaní súčasnej workoutovej scény na globálnej aj medzinárodnej úrovni.

Ktorý element ste sa chceli naučiť ako prvý?

Miroslav: Můj první cvik, který jsem chtěl umět jako první, byl swing 360.

Dominik: Asi taký jeden z prvých cieľov a úspechov, na ktoré som bol hrdý, bol muscleup.

,,Keď som začínal spoznávať, čoho je moje telo schopné, mal som 12 rokov," prezradil Damián. Foto – zdroj: Damián Rebro

Michal, prezraď nám viac o tom, ako vyzerala športová scéna v čase, keď si začínal cvičiť.

Michal Zurek:  V roku 2003, 2004 som sa začal naplno venovať workoutu po mojom úraze chrbtice. Keď som začínal, vyzeralo to v našich končinách veľmi skromne. Komunita bola vyslovene založená na ľuďoch a pohybe, na ničom inom. Nešlo o gymnastické prvky, ale o posilňovanie tela vonku, na ulici. Ihriská neboli, skôr šlo o impovizáciu. Makalo sa na setoch, maximálnych počtoch opakovaní a prácou odporu, ktorú na nás vyvíjali naši sparing partneri. V skratke – makali sme, čo bola aj moja inšpirácia – robili sme to, čo nás baví spoločne s ľuďmi, ktorých to bavilo rovnako, ako mňa. Myslím, že nikto sa netešil iba na tréning. Tešili sme sa na ten čas, kedy budeme opäť spolu, na priateľov, čo tomu pridávalo ozajstnú hodnotu. Ľudí veľa nebolo, netvorili sa skupiny a tímy, až neskôr začali vznikať ich prvé názvy, potom ,,jamy“. Až po rokoch vznikali prvé súťaže. Tie však nikdy neboli moja cesta.

V čom vidíš najväčšiu zmenu v porovnaní s dneškom? Nielen vo workoute, ale najmä v generáciách.

Michal Zurek: Dnes majú decká podmienky o XY levelov ďalej v porovnaní s tým, aké sme mali my kedysi. Vtedy to boli prašiaky a požiarne rebríky, dnes sú to hrazdy. Kedysi to boli zábradlia, teraz bradlá. Chalani sú dravejší po trikoch, predbiehajú sa a porovnávajú... niektorí zdravo, niektorí príliš. Keďže som stál pri začiatkoch workoutu na Slovensku, vidím, ako sa komunita pozmenila. Zostalo v nej veľmi málo ľudí. Vidím, že tí, ktorí zostali, sú doslova ,,unerground“ a len málokto vidí, že tí ľudia naozaj stále idú ako píla.

Tím Workout Fanatics tvorili kedysi chalani, ktorí reprezentovali Slovensko na medzinárodných súťažiach ako prví. Medzi jeho zakladateľov patrí Ján Cíbik a Jakub Paleta. Foto – zdroj: Workout Fanatics – Archív V. Greinerovej

Kde a kdy sa konala vaša prvá súťaž? Ako vyzerala?

Adam: Prvá súťaž, na ktorej som si dal veľmi záležať, boli majstrovstvá v Nitre, druhý ročník, rok 2015. Zúčastnil som sa iba disciplíny Weighted a skončil som štvrtý alebo piaty. Na moju prvú Freestyle súťaž som šiel do Liptovskej Tepličky, myslím, že to bolo rok po majstrovstvách. Nechcel som ísť súťažiť, prehovoril ma kamarát Štefan Kondula. Vtedy som mal v sebe už jedno alebo dve pivá a kvôli silnému slnku mi to celkom dosť udrelo do hlavy. Nevedel som normálne vybalansovať stojku a myslím, že som urobil iba kľuk v stojke. Nevyzeralo to vôbec ako Freestyle. Bola to však moja prvá súťaž a vtedy ma to chytilo natoľko, že som sa začal zúčastňovať disciplíny Freestyle.

Miroslav: Moja prvá súťaž v Street Workout-e sa konala v Lišanoch, 8. augusta 2020, bol to týždeň pred majstrovstvami Českej republiky a išlo o medzinárodný battle. Prišli workoutéri z Holandska a Dánska. Celkovo to bol veľmi zaujímavý battle, pretože bolo 31 stupňov. A spája sa mi s ním nezabudnuteľná cesta. S kamarátom sme si povedali, že si chceme vyskúšať nejakú súťaž, preto sme sa rozhodli pre battle v Lišanoch, ale cestou sa nám rozbilo auto a skoro sme ani nestihli registráciu. Začiatok súťaže, teda kvalifikačné kolo bolo také zmätočné. Potom, ako som si spätne pozrel výsledky, tak som zistil, že som postúpil iba o pár bodov. Nasledovali ďalšie kolá a keď už zo mňa tréma opadla, išlo to hneď o dosť lepšie. Nasledoval štvorkolový súboj: kvalifikácia, štvrťfinále, semifinále a finále. Práve vo finále som sa stretol s Petrom Lešákom, ktorý bol naozaj fenomenálny. Víťazstvo si ustrážil. Dostali sme super ceny a ohromne som si to užil. Práve na tomto battli vznikla myšlienka ísť na majstrovstvá, s ktorým som pôvodne ani nepočítal.

Damián: Prvá súťaž, ktorej som sa zúčastnil, sa konala v Ostrave na WO Battle 2017. Bol som sklamaný, pretože porota nebola podľa mojich predstáv. Pamätám si môj set: 360 zhora, 360 zo swingu a zrejme frontlever s jednou nohou. Veľmi si na to nespomínam. Môj kamarát Samo, s ktorým som tam šiel, už vedel, ako to funguje, ale ja som si prišiel hlavne užiť atmosféru. Bohdy: Street Workout Rakovník v roku 2016. Samozrejme, vôbec som sa neumiestnil. Veľa som toho nevedel a vypadol som už v prvom kole.

Jakub Š.: Moja prvá súťaž sa konala v Šenkviciach, v roku 2018. Súťažil som vo váhovej kategorii do 75kg a keď som na ňu išiel, cvičil som len pol roka.

Michal: Keď som začínal, písal sa rok hádam 2004 alebo 2005, keď som ešte parkouroval. Vždy som zastával názor, že do týchto ,,streets“ športov by súťaženie až tak patriť nemalo. Malo by to byť predovšetkým o kreativite, komunite a dobre využitom čase s tým, čo milujeme. Prvú súťaž som absolvoval vo Vyškově v roku 2015. Malo ísť iba o výlet, chcel som podporiť chalanov z Workout Fanatics a z Lokomotívy. Šiel som sa k registračnému stolu spýtať, kedy začíname a povedali mi, že potrebujú natočiť video zo súťaže a že sa mám ísť ,,akože registrovať“. Týpek s kamerou však zmizol a ja som zostal zapísaný na registračnej listine. Súťažili sme battle – vyraďovacou formou.

Jakub M.: Na prvú súťaž som šiel do Žiliny, v roku 2018. Súťažil som vo Weighted, King of muscle up a v maximalnej vydrži vo frontleveri a v stojke. Súťaž sa odohrávala v telocvični.

Bob: Moja prvá súťaž, ktorej som sa zúčastnil, sa konala v roku 2015 v Liptovskej Tepličke. Cvičil som Street Workout jeden rok. Takže moje ,,skills“ pozostávali z muscle up-u, toču vpred na hrazde a z backleveru. Chlapci a dievčatá si tam dávali planche, frontlevery, stojky na hrazde a podobné triky. Videl som, že nemám šancu vyhrať, no šiel som sa pobaviť a zúčastniť sa, aby som si vyskúšal, aké to bude ukázať svoje kombo. Na tej istej súťaži som súťažil aj v disciplíne Weighted, aj keď som dovtedy žiaden Weighted nerobil... nikdy. Na zhyb tuším stanovili záťaž +16kg. Môj počet bol 0,0,0,0,0,0. Áno, správne, 6x0 zhybov, pretože mi chýbalo dotiahnuť slušných 5 cm. Ale aj napriek tomu som chcel ísť 7. zhyb, ktorý som, samozrejme, tiež nedal. Dipy sa robili s +24kg. To už bolo lepšie, zvládol som asi 5 opakovaní.

Fotografia z druhých majstrovstiev Slovenska, ktoré sa konali v Nitre. Foto – zdroj: Adam Austera

Prezraď, čo ťa vlastne priviedlo k Street Workout-u?

Matej: Street workout-u sa venujem približne rok. Dostal som sa k nemu vďaka staršiemu bratovi Dominikovi, ktorý už nejaký čas cvičil. Ja som nevedel pravidelne cvičiť, myslel som si, že každý deň to nevydržím, ale potom som sa odhodlal a makal na svojom sne.

Damián: K Street Workout-u ma priviedla moja súťaživosť, ale najmä kamarát Samuel, ktorý medzi nami už nie je. Od samých začiatkov sme to ťahali spolu, objavovali tento novodobý šport a predbiehali sa.

Jakub: Street Workoutu sa venujem skoro 3 roky. K tomuto športu ma priviedol môj brat a videá od chalanov z Horoviec, ktoré mi ukázal. Najprv začal cvičiť brat a asi po pol roku dotiahol na workoutové ihrisko aj mňa. Od prvej chvíle ma to neskutočne chytilo a drží ma dodnes.

Filip: K Street Workout-u ma priviedla túžba po väčšej sile a kontrola nad mojím telom.

Chalani z Horoviec sa ako správni ,,sparingpartneri" navzájom podporovali už odmala. Po ľavej strane Damián Rebro (17), po pravej Samuel Figur (✝︎20). Foto – zdroj: Damián Rebro


Boris: Na prvej súťaži som bol v roku 2015, konala sa v Trenčíne. Workout na Slovensku sa vtedy ešte len rozbiehal, no súťažiacich sa zišlo veľa a nevedel som, čo ma čaká. Trénoval som predtým asi jeden rok, ale nebola to ešte taká úroveň, ako je dnes. Nedá sa porovnať, kam sa Street Workout odvtedy posunul.

Aký je váš odkaz pre začiatočníkov z pohľadu skúsenejších súťažiacich?
Adam: Vedel by som dať veľa rád začiatočníkom, ktorí začínajú cvičiť. V súťažení je to však individuálne.

Miroslav: Moja rada pre všetkých workoutérov, ktorí ešte na žiadnom battli neboli znie: ,,Ľudia, nebojte sa neúspechu, naopak, berte si z neho ponaučenie, motiváciu a potom, ak na sebe budete makať, dosiahnete úspech. "Rozdiel medzi neúspešnými a úspešnými je ten, že neúspešní o všetkým moc premýšľa a bojí sa urobiť chybu. Naopak, úspešní ľudia idú do všetkého ,,po hlave“ a neboja sa chýb. Chyby sú ten najväčší dar, čo vám život môže dať. Potom už iba na vás záleží, ako s nimi naložíte. Či sa ich zľaknete, alebo sa ponaučíte a stanete sa lepšími a silnejšími.

Damián: Ak by som išiel na moju prvú súťaž, tak by som určite do toho šiel s tým pocitom, že si to idem predovšetkým vyskúšať a užiť si deň. Užiť si atmosféru, pretože súťažná atmosféra vždy stojí za to bez ohľadu na to, či je dobrá samotná súťaž. Išiel by som tam bez akýchkoľvek veľkých očakávaní, aby som zistil, na čom som. Zistil by som, ako to funguje, ako sa hodnotí a podľa toho by som sa riadil ďalej. Street Workout je podľa mňa bez súťaží prázdny. Musíme vedieť, na čom sme aj na základe toho, že sa porovnávame.

Bohdy: Začiatočníkom určite radím, aby to išli skúsiť. Závisí však od ich ,,skillu“. Stačí začať aj s menšiou súťažou, kde je menej účastníkov a určite je dobré ísť s kamarátmi, aby ich mal kto podporiť. Človek sa viac ,,nahecuje“ a bude sa viac sústrediť. Skúsenosť sa v každom prípade vyplatí. Netreba to odkladať a vravieť si, že ,,za dva roky budem na tom lepšie“. Ak sa na to človek cíti, nech len ide skúsiť. Dôležité je tiež nepodceňovať prípravu a zamerať sa na výkon


Na Dominikovom Instagramovom profile nájdete veľa motivačných príspevkov. Foto – zdroj: Dominik Klimek

Jakub Š.: Vyskúšajte si to. Cena za štartovné vás nezabije a aspoň dostanete tričko alebo jedlo. Michal: Začiatočníkom odporúčam, aby sa nehanbili spýtať skúsenejších či už ohľadom tréningu, cvičenia alebo súťaženia. Určite nie je nad to vyskúšať aspoň raz a utvoriť si svoj vlastný názor. Dôležité je nenechať sa ovplyvniť dohadami iných. Samozrejme, kľúčová je tiež trpezlivosť a nie hrotiť jedno cez druhé. Telo je len jedno a treba sa oň starať, čiže treba pracovať postupne a s rozumom.

Jakub M.: Prvý krok je najdôležitejší, pokojne sa príďte na prvé súťaže len pozrieť, namotivovať sa, spoznať ľudí. Súťaženie príde samo.

Bob: Proste nič ťa neposunie tak dopredu, ako súťaž. Môžeš cvičiť doma v pivnici, ako ja kedysi. Ale nič sa nevyrovná tomu, keď ideš na súťaž a ukážeš, čo v tebe je. Alebo niekedy – ako v mojom prípade – nie je. Ale na to každý kašle. Ľuďom je jedno, či máš ,,skills“ alebo nie. Oni chcú vidieť snahu, povzbudiť ťa, zavtipkovať, podať pomocnú ruku. Ako som vravel, workoutéri sú veľmi priateľskí ľudia.

Odkaz pre začiatočníkov znie jasne. Nebojte sa. V prípade ďalších rád a skúseností si môžete prečítať rozhovor s atlétmi z Čiech, konkrétne s Petrom Lešákom, Filipom Slámom, Filipom Krátkým a Adamom Doskočilom z ich prvých súťaží. Článok nájdete v tomto odkaze. My našim respondentom veľmi pekne ďakujeme za odpovede a prajeme ešte veľa úspechov nielen v rámci súťaží, ale najmä v rámci osobného rozvoja a radosti aj z malých z pokrokov.