Otužovanie: Jedna z ciest k pevnému zdraviu
Blíži sa zima a s ňou aj drsnšejšie tréningy, staré aj nové výzvy a ,,nástrahy" chladných dní. Niekto znáša nízke teploty horšie a nevie si predstaviť vyjsť von v ľahkom oblečneí, iní s tým, naopak, problém nemajú. O tom, ako v zimných mesiacoch trénujú niektorí naši workoutoví atléti, si môžete prečítať v tomto článku. Dnes sme si pre vás pripravili článok o naozajstných otužilcoch. Takých však nemusíme stretnúť iba v jesenných a zimných mesiacoch. Otužovať a naštartovať náš kardiovaskulárny systém vieme už na jar či v letnom období, a to napríklad aj pomocou ľadových spŕch. Horské potoky či kryokomory nám tiež umožňujú posunúť naše limity ďaleko za hranice zóny komfortu.
Foto – zdroj: Codelife
Pre väčšinu ľudí je s otužovaním ideálne začať v prvých jedenných dňoch. Podrobnejší postup otužovania popisuje Libor Mattuš, aktívny otužilec a profesionál na chladovú terapiu na svojom náučnom kurze. Ako sám priznal, chlad má rád už od raného detstva. ,,Skôr ale studený vzduch, ako vodu," prezradil. Prvýkrát bol v zamrznutom jazere v roku 2017, ale bez zimnej bundy a v tričku v mínusových teplotách chodil už na gymnáziu, približne od roku 2006. Na profesijné zameranie na chladovú terapiu ho priviedol rozchod s dlhoročnou priateľkou. ,,Chodiť do ľadovej vody alebo sa prechádzať na studenom vzduchu, to sú tréningy ako každý iný, potrebujú tréningovú periodizácii, načasovanie, pridávanie a uberanie záťaže a, samozrejme, regeneráciu, a teda spánok a kvalitnú stravu," opisuje Libor. Niektorí športovci preferujú otužovanie po tréningu, čo však z hľadiska hypertrofie nie je úplne ideálne. Ochladzovanie obzvlášť po silovom alebo hypertrofnom tréningu nie je dobrý nápad najmä v prípadoch, kedy z tréningu chceme vyťažiť maximum. ,,Je krásne, ako nám veda pomáha pochopiť, čo by sme seba pozorovaním nezachytili. Preto v mojom kľúčovom zameraní – v biohackingu hovoríme, že dnes žijeme v zlatej dobe sebarozvoja. Máme unikátnu možnosť porovnávať vlastné skúsenosti s vedeckými a lekárskymi výskumy. Najmä tie v Code of Life usilovne študujeme a berieme si to najlepšie z oboch svetov," doplnil Libor Mattuš. Je toho názoru, že otužovanie pomáha naozaj každému. Jemu pomohlo byť najlepšou verziou seba samého. ,,Ľahšie by bolo hľadať, čomu napomáha to, že sa rozumne vystavujeme chladu: Zlepšuje náladu, zvýši výsledky silového, motorického i vytrvalostného tréningu, dokonca podporí pamäť a sústredenie. Zároveň je to taký urýchľovač meditácie, ktorým si krásne vyčistíme hlavu."
Na Instagrame Libora a jeho tímu nájdete viac náučných príspevkov. Foto – zdroj: Codelife
Základom otúžovania je posilniť náš imunitný systém, ktorý pracuje nepretržite a stará sa vo dne aj v noci o kontrolu prostredia vo vnútri organizmu. Informuje sústavy, orgány a pracuje či bdieme, alebo spíme. Imunitný systém každého človeka pozostáva z orgánov, buniek a z rôznych typov bielkovín, ktoré sa funčne aj anatomicky prepájajú. Úlohou je chrániť organizmus, zapamätať si reakcie na udalosti a útočiť na ,,škodlivcov" v našom tele. Každý z nás má prirodzenú a adaptívnu imunitu. Prirodzená je vývojovo staršia a vrodená. Zabezpečuje nám rýchlu ochranu organizmu v čase ,,nástrah" a v prípade jeho poškodenia. Adaptívnau imunitu označujeme aj ako získanú. Formuje sa po narodení na základe podnetov okolia. Vďaka tomu má náš organizmus pamäťovú imunitu, ktorá telu zabezpečí rýchlu reakciu na známu látku. Toľko teórie v krátkosti o imunite. Pozrime sa podrobnejšie na prostriedky jej posilnenia.
V zľadovatenej vode je otužovanie náročnejšie, o to však väčšia výzva. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
(Ne)otužilci si veľakrát lámu hlavu nad tým, ktorý druh otužovania je najlepší. Sprcha, jazero, kryokomora či ľadovanie? Odpoveďou je žiadny. Každý človek je individuálny a každému vyhovuje niečo iné, či už ide o jezero, sprchu, chladný vzduch vonku alebo dokonca otužovanie doma. Kryo považujeme skôr za rehabilitáciu. Libor na margo kryiokomôr prezradil, že je super mať s tým skúsenosť, ale čo sa týka výsledkov pre telo aj psychiku a najmä, čo sa ceny týka, určite odporúča skôr prirodzené formy chladu. ,,Raz som tam bol asi 10 minút v teplote asi -120°C (neskúšajte to, prosím) a skôr som mal obavy, že mi popraská koža, než že sa podchladím. Takže si vezmite uterák alebo dajte dolu bundu a nadväzujte vzťah s matkou prírodou a jej prirodzenou tvárou. Výsledkom bude vaše silnejšie ja, pripravené na nepohodlie. Ehm, fyzickým nepohodlím je vlastne každý tréning," odporúča Libor.
Ľadové kade považujeme tiež za jednu z prirodzených ochladzovacích metód. Foto – zdroj: Libor Mattuš
Jeden z tipov na letné mesiace, ktorý nám skúsený otužilec odporučil, je nechať zmrznúť kýblik s ľadom. Necháte vodu zamrznúť v plastovej krabičke v mrazničke (vo veľkosti klasickej tehly) a potom sa ním potierate. Niekedy ho človek telesnou teplotou postupne úplne rozpustí, koža je takto v priamom kontakte s ľadom dlhšie. Ďalšou možnosťou je ľadovú kocku rozbiť a nahádzať kusy ľadu do vedierku, pokým sa voda nedostane na teploty aj pod 6°C. Následne v ňom mažeme ruky a nohy na 20 sekúnd až niekoľko minút. Zima je intenzívna a účinky na celé telo sú podobné tým, ktoré zažívame pri celotelovom ponorení. Aj takýmto spôsobom Libor "hackuje" chlad v lete.
Dôležitejšie ako dlhá výdrž je zotrvať vo vode minimálne tak dlho, ako naposledy. No najdôležitejšie je cítiť sa dobre, správne nastaviť myseľ a tiež správne dýchať. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
Terapia chladom však nie je dôležitá iba v zime, ale po celý rok. Veríme, že sme vás aspoň sčasti povzbudili a presvedčili vyskúšať otužovanie v jeho najprirodzenejšej forme. V prípade otázok neváhajte kontaktovať Libora alebo Veroniku. A najmä zostaňte zdraví! :)
