HORMÓNY A ICH FUNKCIA V NAŠOM TELE

Hormón (z gréckeho hormaó – poháňať) je látka, ktorá sa vylučuje z konkrétnej žľazy do krvi. Transportuje sa krvou na vzdialené miesta organizmu, v ktorých vykonáva svoje biologické funckie, a to aj v pomerne nízkych koncentráciách. Hormóny sú látky, ktoré majú vplyv na činnosť rôznych orgánov a systémov. Zúčastňujú sa na všetkých metabolických pochodoch v ľudskom tele. Bez hormónov a žliaz, ktoré ich vylučujú, by ľudský organizmus nemohol fungovať a existovať. Označujeme ich tiež za „poslov informácií“. Regulujú objem telesných tekutín, minerálov v telových tekutinách, okrem toho aj hladiny glykémiu (a teda cukor v krvi) a s ňou spojené komplexný rad metabolických procesov (hodnoty krvného tlaku, frekvencie srdca, telesná teplota, kostná a svalová hmota). Regulujú energetické procesy,  ukladanie energie z prijímanej potravy do zásobných bielkovín a tuku (skrz pôsobenie inzulínu), odkiaľ sa podľa potrieb organizmu uvoľňujú. Mechanizmy hormónov tiež ovplyvňujú množstvo a frekvenciu prijímania potravy prostredníctvom regulácie pocitu hladu a nasýtenia, v ktorých má významné postavenie práve leptín a hormóny štítnej žľazy. Je ich veľam, poďme si však prejsť najdôležitejšie z nich.

Životne dôležité sú pre nás hormóny nadobličiek. Pre organizmus ako celok je nevyhnutná presná regulácia a funkcia týchto pochodov. Ich tvorba a účinok sú prísne regulované, telo má svoju hierarchiu, nadradený orgán, cieľový orgán, sleduje si rovnováhu v príkazoch na ich tvorbu a vylučovanie. Porucha regulácie na ktorejkoľvek úrovni sa prejaví nerovnováhou, a teda ochorením.Jedným z najdôležitejších regulačných mechanizmov v tvorbe hormónov je hypotalamo-hypofýzový systém v mozgu človeka, ktorý citlivo reaguje na nedostatok alebo nadbytok hormónov na periférii (napr. štítna žľaza, vaječníky, semenníky, nadoblička). Sú to tzv. spätné väzby, ktoré sú charakteristické pre endokrinný systém. Vyplavovanie hormónov v tele nie je stabilné, práve naopak, mení sa. Nedostatok alebo nadbytok dôležitých látok sa môže prejaviť endokrinným alebo metabolickým ochorením. Hormóny sú dôležité od vnútromaternicového vývoja až do staroby Hormóny sa tvoria aj mimo žliaz s vnútorným vylučovaním, čoho dôkazom sú napríklad hormóny tvoriace sa v gastrointestinálnom trakte, v samotných bunkách čreva. Rovnako ako v tráviacom trakte, aj v iných orgánoch (srdce, cievny endotel, tukové tkanivo) sú vylučované z buniek rôzne dôležité látky a substancie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou ich správnej funkcie. V tele okrem špecifického účinku daného hormónu vidíme zároveň aj účasť a kooperáciu viacerých hormónov na jednom procese. Napríklad na raste a vývoji organizmu sa okrem rastového hormónu zúčastňujú aj hormóny štítnej žľazy. Tieto hormóny majú účinok na vývoj kostí alebo mozgu plodu v tehotenstve.

Testosterón – Priateľ (nielen) mužov

Napriek tomu, že testosterón je známy ako hormón mužnosti, jeho podiel nájdete aj u žien (aj keď v 7 – 8x menšom množstve ako u mužov). Produkujú ho semenníky, u žien vaječníky. Malé množstvá sa tvoria tiež v nadobličkových žľazách. Testosterón prirodzene zvýšime kvalitnou stravou, pravidelným (najmä) silovým tréningom, dobrým a kvaltným, minimáne 7-hodinovým spánkom a predovšetkým znížením stresu. Pomáha tiež správna suplementácia vitamínov a stopových prvkov.

Estrogén – Zvaný aj ,,zabijak mužnosti" 

Estrogén je ženský pohlavný hormón, ktorý produkujú vaječníky. Majú ho aj muži, u nich sa však produkuje v tukových bunkách. Estrogén prirodzene podporuje ukladanie tuku. Čiže viac tuku = viac estrogénu = ešte viac tuku = ešte viac estrogénu… už vidíš kam to smeruje? Príliš vysoká hladina estrogénu nikdy nie je dobrá, či už si žena, alebo muž. Okrem toho že spôsobuje ukladanie tuku, zvýšené množstvo estrogénu spôsobuje vznik niektorých druhov rakoviny. Viac estrogénu tiež znamená menej testosterónu = zle-nedobre. Tvoji najväčší nepriatelia, pokiaľ ide o estrogén sú (nefermentované) sójové potraviny, alkohol, plasty a jedlá z konzervy. Hladina estrogénu sa prirodzene znižuje zhodením prebytočného tuku. Javom ,,gynekomastia" sa označujú ,,zoženštelé" prsia u mužov., čo zvyčajne predstavuje viac ako 15% tuku (20% u žien). Pesticídy a herbicídy používané v „tradične“ vypestovanom ovocí a zelenine tiež zvyšujú estrogén. Nezabúdajte preto jesť veľa organicky pestovaných plodín, veľa čerstvých produktov, najlepšie lokálnych a vyhýbať sa spracovaným potravinám. O prospešných potravinách, ktoré pomáhajú liečiť, sa dočítate v tomto článku.

T3 a T4 – Trijódtyronín a Tyroxín 

Ide o hormóny štítnej žľazy, ktoré sú ňou produkované a dôsledkom ich činnosti sa stimuluje potreba kyslíku s uvoľňovaním tepla. Pôsobia tiež na rast a vývoj, zvyšujú vstrebávania sacharidov z čreva a regulujú metabolizmus tukov. Podiieľajú sa tiež na syntéze bielkovín v tele.

Melatonín – hormón dobrého spánku

Melatonín sa tvorí zo serototínu v medzimozgu. Ide o časť mozgových štruktúr naväzujúcich na horný koniec mozgového kmeňa, konkrétne na epitalám, ktorého súčasťou je epifýza. Podľa najnovších štúdií melatonín produkujú všetky bunky nášho tela. Melatonín produkovaný bunkami mimo epifýzu ,,sa však nedostáva do krvného obehu a dôvod vlastnej bunkovej produkcie melatonínu nebol doteraz úplne objasnený," uviedol Brainmarket na základe štúdií. Znížená hladina melatonínu však úzko súvisí s problémom zaspávania a zhoršenou kvalitou spánku. Aj ľudia, ktorí zaspia, pretože sú jednoducho po celom dni unavení, môžu mať posunuté vnútorné hodiny a ich cyklus vyplavovania melatonínu môže byť utlmený. Takže to nie sú schopní objektívne zhodnotiť. A pritom sa okrádajú o pre zdravie a spánok veľmi prospešný hormón. Melatonín ako veľmi silný antioxidant pomáha telu zbavovať sa voľných radikálov. ,,Schopnosť melatonínu chrániť bunky pred poškodením voľnými radikálmi je známa naprieč celou prírodou. Zdá sa teda, že melatonín v tomto ohľade nemá na našej planéte konkurenciu, čo potvrdila rada vedeckých štúdií," uviedol portál Brainmarket.

Kortizol – Hormón stresu

Pdorukujú ho nadobličkové žľazy ako odpoveď na fyzický aj emocionálny – psychický stres. Je súčasťou zápalových procesov a tiež súčasťou regenerácie rôznych zranení. Zodpovedá za rozklad svalových vlákien na aminokyseliny. Tie sa premieňajú na glukózu v pečeni v procese zvanom glukoneogenéza. ,,Kortizol má tiež schopnosť mobilizovať mastné kyseliny z tukových zásob, ktoré potom môže organizmus využiť ako zdroj energie. Akútna vysoká hladina kortizolu je životne dôležitá odozva na stres, ktorá ti umožňuje vyhnúť sa nebezpečenstvu tým, že zohráva dôležitú úlohu v reakcií „útok, alebo útek“. Na druhej strane, takáto chronicky zvýšená hladina kortizolu znižuje počet bielych krviniek a protilátok, čo má za následok oslabenú imunitu znižuje počet neurotransmiterov ako dopamín, čo môže viesť k depresií zvyšuje ukladanie tuku medzi orgánmi (útrobný tuk)." To považujeme za jednu z príčin chronického zápalu. Rovnako tiež znižuje krvný tlak, urýchľuje starnutie a rovnako tiež znižuje hladinu testosterónu i rastového hormónu.

Leptín – Menežuje hlad a príjem potravy

Leptín je ďalší hormón, ktorý produkujú tukové bunky. ,,Keď receptory v tvojom hypotalame (podlôžku) detekujú zvýšenú hladinu leptínu, vplyvom ďalších hormónov tvoj mozog oznámi telu, že máš potravy dostatok. Je to jeden z nadradených hormónov, ktoré zabezpečia že budeš sýty a môžeš normálne spaľovať energiu. Fakt, že leptín je produkovaný tukovými bunkami znamená, že do určitej miery sú tukové zásoby potrebné k prežitiu. Znamená to aj že čím viac tukových zásob máš na tele, tým viac leptínu produkuješ. To by však malo znamenať, že čím si tučnejší, tým si menej hladný, no nie? Jasné, je tu len jeden malý háčik: Presne ako v prípade inzulínu, ak produkuješ priveľa leptínu, tvoje telo (v tomto prípade mozog) voči nemu jednoducho znecitlivie. Po určitej dobe nepretržitého bombardovania leptínom môžu tvoje tukové bunky „vrieskať“ (produkovaním leptínu) koľko len chcú, mozog ich nebude počuť," opísal funkciu leptínu pohybový špecialista, Marián Černý. 

Nezanedbávajte tiež vitamíny, minerály a stopové prvky

Vitamíny od A po K, ale tiež všetky ostatné minerály a stopové prvky zohrávajú nezanedbateľnú úlohu v správnom fungovaní organizmu. Veľkú úlohu hrajú napríklad ,,Mg" a ,,Zn". Magnézium sa výborne ,,dopĺňa" so zinkom, s ktorým spoločne pomáhajú ľudskému organizmu so spánkom vo všeobecnosti. Nie je však úplnou pravdou, že magnézium a zinok pomáhajú s úzkosťami a depresiami. Skôr ide o fakt, že ich deficit (a teda nedostatok zapríčinený predovšetkým nevhodnou stravou) sa spája so zvýšeným rizikom fyzických, ale najmä psychických ťažkostí.