VĎAKA ZA MLADÚ GENERÁCIU, KU KTOREJ SI WORKOUT NAŠIEL CESTU

Na začiatku street workoutovej scény v Česku a na Slovensku vyzeralo v porovnaní s dneškom všetko inak. V roku 2012 išlo o úplne nový šport, ktorý sa rozmáhal veľmi postupne. Dodnes sme zaznamenali doslova raketový pokrok, ktorý sa však dal ľahko očakávať aj vďaka novým, nespočetným workoutovým ihriskám. O tom, ako sa rozvinula športová scéna, nám porozprávali legendárni záastupcovia našich dvoch krajín. Za Slovenskú republiku Šimon Forrai z Košíc, ktorý začínal na východe Slovenska ako jeden z prvých atlétov a motivoval väčšinu dnešných mladých workoutérov k lepším výkonom. Za Českú republiku sa s nami o svoje postrehy podelil predstaviteľ Zlatej workoutovej éry, Adam Raw (30), ktorý – ako sám o sebe tvrdí – je ,,spolovice Čechoslovák“. Jeho otec pochádza zo Slovenska a maminka z Čiech, pričom Adam sa narodil v Brne. V súčasnosti žije so svojou rodinou v Beskydoch neďaleko Ostravy. Prinášame vám rozhovor s legendárnymi workoutérmi našich zemí.

Prvý ročník súťaže King of the North  2017zožal úspech. V súčasnosti má podujatie úplne inú úroveň. Foto – zdroj: Jakub Krška

Ako dlho sa venuješ pohybu?

Šimon: V podstate odmalička, približne od ôsmich rokov. Serióznejšie to bolo v jedenástich, keď som začal chodiť na karate a popri tom som začal aj skákať parkour. Karate som sa venoval až do sedemnástich rokov a vtedy som začal aj so street workoutom. Teraz je tomu takmer desať rokov

Adam: V podstate od detstva, no workoutu ako cvičeniu už sedemnásť rokov.

Fotografia z košického ihriska na Olympii. Nebyť koronakrízy, v septembri 2020 by sa na tomto mieste konal 3. ročník súťaže King of Olympia. V roku 2022 sa dočkáme jeho návratu. Podujatie sa presunulo na neurčito. Foto – zdroj: Šimon Forrai

Prezraď nám, ako vyzerala športová scéna v čase, keď si začínal cvičiť?

Šimon: Veľmi dobrá otázka, pretože teraz poznáme disciplínu Freestyle úplne inak. Dnes ho zo 60 až 70% tvorí dynamika a zvyšok statika. Aby som však nikomu nekrivdil, dajme tomu, že oba celky tvoria polovicu súťažnej zostavy. Športová, konkrétne workoutová scéna vyzerala tak, že dynamika zahŕňala 20% a statika 80%. Vrcholom bol kedysi frontlever na 5 sekúnd. Robili sa backlevery, vlajky a keď niekto urobil planche, bol boh. Z dynamiky sa robili prvky typu muscle up, muscle up s tlesknutím, výkopy, preskok cez hrazdu, maximálne 360-tka zhora, z hrazdy... keď sa obzriem späť, za tých 9 rokov sa to neskutočne zmenilo. Nevravím, že k zlému, pretože niektorí vravia, že ,,dynamika to pokašľala“. Mne sa to práveže páči, pretože tomu vniesla nový dych. Statika je super, stále by mala byť základom, ale v dynamike sú možnosti neobmedzené, presne to sa mi páči. Keď niekto urobil 540-tku, mysleli sme si, že nič viac nepríde a zrazu dal 720-tku a o iných veciach ani nehovorím.

Adam: Keď som začínal cvičiť, žiadna SW scéna neexistovala. Pre mňa bolo bonusom k cvičeniu skákanie a akrobacia z parkouru a inšpirácie ich cvičení. Tomu som sa venoval približne pred šestnástimi, sedemnástimi rokmi. Video, ktoré je už pätnásť rokov staré, mám doteraz na mojom YouTube kanáli. Prístup bol vtedy úplne iný, no nedá sa povedať či lepší, alebo horší. Všetko sa budovalo pomaly a od základov, cez projekt Seberevolta s Marekom Kaletom a s Workout Fanatics sme dostávali kalisteniku do povedomia širokej verejnosti. Chýbali síce parky, prostriedky a sponzori, no nechýbala motivácia. Taká počiatočná iskra začala ešte v rokoch 2008, 2009.

Tím Workout Fanatics tvorili kedysi chalani, ktorí reprezentovali Slovensko na medzinárodných súťažiach ako prví. Medzi jeho zakladateľov patrí Ján Cíbik a Jakub Paleta. Foto – zdroj: Archív Veroniky Greinerovej

Čo pre teba ako jednotlivca alebo vás ako tím bolo prvé roky najväčšou inšpiráciou?

Šimon: Písal sa približne rok 2012 a dovolím si povedať, že v tom roku sme zažili najväčší street worokotový ,,boom“. Za najväčšiu motiváciu sme považovali atléta Hannibal for King. Neviem, či ho poznajú aj dnešní workoutéri, ale za nás, za starú školu, to bude stále najväčšia motivácia a vzor. Svojimi videami v tom čase urobil najväčšiu osvetu aj svojím výzorom. Mal vysekanú, vypracovanú postavu a výborné výkony. Na česko-slovenskej scéne to bola určite dvojica Adam Raw a Marek Kaleta, čiže projekt Seberevolta. Aj keď dnes sú už oddelení, vtedy boli našou veľkou srdcovkou. Väčšina ľudí, ktorá v tom čase začínala cvičiť workout, sa motivovala najmä Marekom a Adamom. Svojím promovideom Seberevolta inšpirovali viacerých atlétov napríklad aj k tomu, aby si vytvorili vlastné tímy vo svojich mestách, vďaka čomu si budovali športové komunity. Nielen zveľaďovali svoje telo, ale bojovali tiež proti drogám a alkoholizmu.

Adam: David Belle a ďalší hlavní predstavitelia parkouru, ktorí vtedy robili kalisteniku len ako doplnok k bežnému tréningu efektívneho pohybu a nie ako samostatnú disciplínu. Išlo predovšetkým o kondíciu a posilňovanie tela. Boli to pamätné časy – muscle up-u sme všetci nesprávne hovorili planche, pričom ozajstný planche nikto nepoznal. Až o niekoľko rokov neskôr, okolo 2008, som prvýkrát narazil na tzv. ruské turnikmany a o rok neskôr na Hannibala a jeho ukrajinský workout. od Hannibala najmä už potom vyšlo klasické skúšanie všetkých možných cvikov ktoré predvádzal a hloubějsi inšpirácie Street Workout ako takého - čisto za účelom cvičenia, vzhľadu a učenia všetkých prvkov, ktoré sa vtedy ešte len začali objavovať na internete. V čom vidíš najväčšie zmeny v porovnaní s dneškom? Nielen technické rozdiely, ale najmä generačné. Šimon: Určite ,,príchod“ dynamiky do SW a to, ako ovplyvnila Freestyle svet. Posunula ho na úplne iný level, pretože tak, ako je náročné naučiť sa niektoré statické prvky, rovnako ťažká je aj dynamika. Nie je len vecou strachu a psychiky, ale hlavne koordinácie a orientácii v priestore, čo nie je vôbec jednoduché. Nováčikovia však majú oveľa viac možností, ako sme mali my. Cvičievali sme na detských preliezkach, pričom dnes je takmer v každom meste a obci workoutové ihrisko. Všade sú ,,tutoriály“, na YouTube, na Instagrame... ľudia majú ľahký prístup k sociálnym sieťam a vedia sa rozvíjať, pretože vidia konkurenciu,"

,,Vladimíra Sadkova sme považovali za ruského boha, bol jedným z najlepších na svete,“ 

priznal Šimon Forrai na margo porotcu na jeho prvej súťaži v Bratislave. Foto – zdroj: Šimon Forrai

Začiatky vývoja úzkej športovej komunity na našej scéne nám priblížil tréner, profesionálny vojak a absolvent univerzity v odbore ošetrovateľstvo, Michal Zurek (35) z Dolného Kubína. Po ukončení štúdia pracoval dva roky na jednotke intenzívnej starostlivosti, potom sa rozhodol naplno venovať trénerstvu. S workoutom začínal ešte v jeho začiatkoch, písal sa rok 2004. Na Slovensku sa rozmáhal prevažne parkour a ako Michal tvrdí, ,,v tom čase na Slovensku neexistovalo takmer žiadne workoutové ihrisko či park.“ Porozprával nám, že už v tom čase fungovala komunita, ktorú tvorilo zopár atlétov. ,,Mohol by som ich však zrátať na prstoch dvoch rúk,“ spomína s úsmevom. ,,Zirus" je zároveň členom kedysi najväčšieho workoutového tímu Workout Fanatics, v súčasnosti aj autorom konceptu súťaže King of the North.

Michal, prezraď nám viac o tom, ako vyzerala športová scéna v čase, keď si začínal cvičiť.

V roku 2003, 2004 som sa začal naplno venovať workoutu po mojom úraze chrbtice. Keď som začínal, vyzeralo to v našich končinách veľmi skromne. Komunita bola vyslovene založená na ľuďoch a pohybe, na ničom inom. Nešlo o gymnastické prvky, ale o posilňovanie tela vonku, na ulici. Ihriská neboli, skôr šlo o impovizáciu. Makalo sa na setoch, maximálnych počtoch opakovaní a prácou odporu, ktorú na nás vyvíjali naši sparing partneri. V skratke – makali sme, čo bola aj moja inšpirácia – robili sme to, čo nás baví spoločne s ľuďmi, ktorých to bavilo rovnako, ako mňa. Myslím, že nikto sa netešil iba na tréning. Tešili sme sa na ten čas, kedy budeme opäť spolu, na priateľov, čo tomu pridávalo ozajstnú hodnotu. Ľudí veľa nebolo, netvorili sa skupiny a tímy, až neskôr začali vznikať ich prvé názvy, potom ,,jamy“. Až po rokoch vznikali prvé súťaže. Tie však nikdy neboli moja cesta.

Čo pre teba ako jednotlivca alebo vás ako tím bolo prvé roky najväčšou inšpiráciou?

Chcel som si zachovať podstatu toho, prečo som vôbec začal. Predtým som sa venoval viacerým športom, robil som triatlon, skejtoval, potom som prešiel na parkour a freerun. A ako prišli súťaže, každý šport sa postupne menil. Preto som vedel, čomu primárne sa chcem vyhnúť.

V čom vidíš najväčšiu zmenu v porovnaní s dneškom?

Nielen vo workoute, ale najmä v generáciách. Dnes majú decká podmienky o XY levelov ďalej v porovnaní s tým, aké sme mali my kedysi. Vtedy to boli prašiaky a požiarne rebríky, dnes sú to hrazdy. Kedysi to boli zábradlia, teraz bradlá. Chalani sú dravejší po trikoch, predbiehajú sa a porovnávajú... niektorí zdravo, niektorí príliš. Keďže som stál pri začiatkoch workoutu na Slovensku, vidím, ako sa komunita pozmenila. Zostalo v nej veľmi málo ľudí. Vidím, že tí, ktorí zostali, sú doslova ,,unerground“ a len málokto vidí, že tí ľudia naozaj stále idú ako píla.

Raw Workout môžeme považovať nielen za označenie pôvodného workoutu, ale najmä za smer, ktorý šíri osvetu proti drogám a alkoholizmu. Foto – zdroj: Adam Raw

,,Veľmi pekne ďakujem za oslovenie, cením si, že ma považujete za ,,legendu“ slovenského Street Workout-u, aj keď ja sám sa tak necítim. Veľa ľudí som určite motivoval na východe, ale na Slovensku ma kedysi veľmi nepoznali. Myslím si, že dobrou legendou bol v začiatkoch Martin Viedenský, ktorý reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách sveta v Rusku ako prvý. Bolo to ešte v roku 2014, dokonca v porote sedel Hannibal for King. Rok 2012 znamenal naozaj počiatok workoutovej scény a myslím, že veľa ľudí, ktorí vtedy začínali, dnes už nie sú veľmi aktívni na súťažnej scéne. No ja to mám rád a baví ma to, aj keď nedokážem konkurovať mladým workoutérom, ktorí prišli na scénu. Vždy veľmi rád prídem na súťaž, nasávam atmosféru a žijem s komunitou... a neviem, kedy sa toho vzdám.“ uzavrel Šimon Forrai. A my našim respondentom ďakujeme za odpovede a za skúsenosti, o ktoré sa s nami podelili.

Prajeme veľa motivácie a chuti do ďalších aktivít! :-)