V prípade ramien, bedier a členkov ide o tri veľmi dôležité kĺby v ľudskom tele. Na to, aby vykonávali isté pohyby a spĺňali niektoré pohybové štandardy, potrebujú byť do určitej miery ohybné v celom rozsahu pohybu. Inými slovami, musia byť mobilné. Sú zásobené cievami a nervami, pričom je to práve nervová sústava, ktorá nám dáva signály o stave jednotlivých kĺbov.
Praktické a funkčné cvičenie, ktorým preveríte mobilitu v ramenách, v bedrách aj v členkoch. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
Prostredníctvom mobilizačných cvičení vieme odstrániť bloky, ktoré či už porušujú, alebo neumožňujú vykonávať istú pohybovú aktivitu. Ako praktický príklad možno uviesť pozíciu ,,skin the cat“, ktorú vieme praktizovať ako na kruhoch, tak aj na hrazde. Telo v tomto prípade vystavujeme do maximálnej extenzie ramien, pričom v princípe ide o východiskovú pozíciu, do ktorej ,,spadneme“ z backleveru. Aj keď sa laikovi tento pohyb môže zdať náročný, ide zároveň o polohu, ktorý je pre deti na preliezkach prirodzený. Ide o komplexný prvok v rámci mobilizačného cvičenia, pri ktorom aktivujeme oba kľúčové kĺby: ramenný (a v prípade neohnutých kolien a bedier) aj bedrový kĺb.
V prípade ,,skin the cat" na kruhoch ide variant, kde sa nám náradie prispôsobí. Foto – zdroj: Power Monkey
V prípade ,,skin the cat" na hrazde sa prispôsobujeme my náradiu. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
Ramenný pletenec – kráľ vrchnej časti tela
Tvorí ho sústava dvoch samostatných kĺbov, pričom v oblasti ramena sú podstatné svaly rotátorovej manžety, veľkého deltového svalu a bicepsovej šľachy. Biceps, resp. bicepsový dvojhlavý sval, sa nachádza v prednej časti hornej končatiny medzi ramenným kĺbom a lakťom. Mohutný deltový sval sa zužuje do malého úponu na ramennej kosti. Ako hlavný sval ramenného kĺbu je zodpovedný za zdvih celej ruky smerom nahor, dopredu aj dozadu.
Ramenný kĺb s pripájajúcimi sa kosťami a úponom deltového svalu. Foto – zdroj: FSPS
Kosti ramenného pletenca z pohľadu zozadu a spredu. Foto – zdroj: Anatómia inak
Bedrový kĺb – jeden z najväčších nosičov
Funkciou tohto kĺbu je držať telo vzpriamené a umožňovať jeho pohyb v dolných končatinách. Tvorí ho hlavica stehennej kosti a jamka v panvovej kosti. Kĺb kryje puzdro, ktorého úlohou je tvorba mazu, ktorý znižuje trenie a má veľký význam vo výžive chrupky. Celé toto puzdro obklopujú väzy a ligamenty, ktoré stabilitu kĺbu zosilňujú a zvyšujú. V princípe ide o kĺb, ktorý je rovnako, ako v prípade ramien, často zanedbávaný. S vekom sa, prirodzene, chrupka zodiera alebo postupne mizne. Bolesť však častokrát vystreľuje aj zo spodného chrbta či z ,,triesla" (pruhu) do bedier. Aj takáto bolesť vytvára dojem bolestí v oblasti bedrových kĺbov. Preventávnymi a mobilizačnými cvičeniami vieme bolesti odtrániť a kĺby vyživiť a ,,premazať".
Názorná ukážka bedrového kĺbu. Foto – zdroj: www.hovormeoklboch.sk
Kozácky drep možno považovať za jedno z testovacích cvičení ohybnosti v bedrových kĺboch. Dôležité je pri ňom postavenie chodidiel a tiež správny rozsah v oblasti bedier. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
Členok
Medzi najčastejšie poranenia patrí vyvrtnutie, prípadne podvrtnutie členkov. Častou príčinou je krivé dostupenie alebo pád na nerovný či tvrdý povrch povrch, ktorý nastáva pri výbušnejšom pohybe. Dochádza k tomu, že členok sa neprirodzene natiahne strany. V prípade mobilizačných cvičení a prevencii zranení členkov vieme zapracovať na časovo nenáročnom pohybe: Postavíme sa oproti stene a odmeriame vzdialenosť našej špičky od steny. Optimálnou vzdialenosťou by mala byť polovica dĺžky nášho chodidla. Pre lepší záznam je dobré tento rozmer odsledovať a zapísať po istom časovom úseku.
Najčastejšie problémy, ktoré zapríčiňujú bolesť v členkoch. Foto – zdroj: www.verywellhealth.com
Praktický test mobility členov. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
Cieľom je dotknúť sa hlavou podložky, pričom päty zostanú položené na zemi. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
Mobilizačno-strečingové cvičenie na členky, pri ktorom je dôležité vykonávať pohyb len do krajnej pozície a neísť cež príliš veľkú bolesť. Pohyb je lepšie vykonávať najmä po dlhšej záťaži pre uvoľnenie členku. Foto – zdroj: Veronika Greinerová
Ak isté pohyby zanedbávame, spojenia v ramene, bedre či v členku začnú skôr či neskôr zlyhávať. Naopak, ak im venujeme dostatočnú pohybovú výživu, posilníme svaly, ktoré predstavujú ochranu kĺbov a zlepšíme ich mobilitu. Navyše obzvlášť prispejeme ku komplexnému posilneniu nášho organizmu. Nadmerné zaťaženie však možno pozorovať najmä u obéznych ľudí, pretože kĺby musia znášať nadmernú záťaž v podobe tuku. Ľudské telo pohybom zvyšuje svoju funkčnosť. Je však dôležité ju zvyšovať nie lokálne, ale komplexne, v rámci svalov aj kĺbov. Treba si však dávať pozor na ich preťaženie. Kĺbyvieme výživným pohybom prekrviť, premažať a zmenšiť ich vnútorné trenie. Pravidelným cvičením svaly uvoľňujeme, poľavujeme stuhnutým kĺbom a zlepšujeme látkovú výmenu v našom organizme.
Zdroje:
http://www.ortopedickecentrum.sk/ochorenie-a-liecba/clenok-noha-achilovka/127-clenkovy-klb
https://www.vladozlatos.com/blog/clanky-o-pohybe/mobilita-clenok-bedro-rameno.html
http://www.ortopedickecentrum.sk/ochorenie-a-liecba/bedrovy-klb
https://www.verywellhealth.com/ankle-pain-causes-2549409
http://www.ortopediainak.sk/sk/anatomia-ramena