Homepage Rozhovory Workoutéri a ich prvá súťaž: Začiatočníci, nebojte sa chýb

Workoutéri a ich prvá súťaž: Začiatočníci, nebojte sa chýb

Autor: Veronika

150

28.12.2020

Začiatky z pódií, prvé skúsenosti a motivácia, ktorú nezáskame iba domácim cvičením. Ku koncu roka sme vyspovedali skúsených atlétov. Porozprávali sme sa s nimi o ich úplne prvej súťaži a o pocitoch a dojmoch z ich premiérového podujtia na pódiu. Workoutéri z Čiech a zo Slovenska nám tiež prezradili odporúčania, ktorými by sa podľa nich mali riadiť začiatočníci. O svoje skúsenosti sa s nami podelil známy workoutér medzinárodnej scény, Adam Austera zo Slovenska a tiež tohtoročný majster Českej republiky, Miroslav Špicar. Svoje skúsenosti nám tiež prezradil Damián Rebro, bronzový medailista strednej výhovej kategórie. Postrehy nám zveril aj trojnásobný majster Čiech, Bohdan  ,,Bohdy" Děmjaněnko a tiež Jakub Štefanec, atlét, ktorý na českej aj slovenskej scéne zožal nejeden úspech. Slovenský veterán v Street Workout-e, Michal Zurek, nám porozprával o začiatkoch súťaženia a o jeho osobnej filozofii u profesionálnych športovcov. Vyspovedali sme tiež dvojnásobného vicemajstra Slovenska, Jakuba Masaryka a tiež slovenského vicemajstra v kategórii Weighted, Bohumila Trenčana. O zážitky sa s nami podelili aj Jozef ,,Jojo“ Polák a Jozef Gregorík, úspešní workoutéri zo Slovenskej republiky. Svoj pohľad na začiatočníkov a spomienky z prvej súťaže v roku 2015 nám prezradil aj jeden z našich najvyšších atlétov na našej street workoutovej scéne, Boris Petrakovič zo Šenkvíc.


Foto – zdroj: Michal Zurek

1) Kde a kdy sa konala vaša prvá súťaž? Ako vyzerala?

Adam: Prvá súťaž, na ktorej som si dal veľmi záležať, boli majstrovstvá v Nitre, druhý ročník, rok 2015. Zúčastnil som sa iba disciplíny Weighted a skončil som štvrtý alebo piaty. Na moju prvú Freestyle súťaž som šiel do Liptovskej Tepličky, myslím, že to bolo rok po majstrovstvách. Nechcel som ísť súťažiť, prehovoril ma kamarát Štefan Kondula. Vtedy som mal v sebe už jedno alebo dve pivá a kvôli silnému slnku mi to celkom dosť udrelo do hlavy. Nevedel som normálne vybalansovať stojku a myslím, že som urobil iba kľuk v stojke. Nevyzeralo to vôbec ako Freestyle. Bola to však moja prvá súťaž a vtedy ma to chytilo natoľko, že som sa začal zúčastňovať disciplíny Freestyle. 

Druhé majstrovstvá Slovenska sa konali v Nitre, v roku 2015. Foto – zdroj: Adam Austera

Miroslav: Moja prvá súťaž v Street Workout-e sa konala v Lišanoch, 8. augusta 2020, bol to týždeň pred majstrovstvami Českej republiky a išlo o medzinárodný battle. Prišli workoutéri z Holandska a Dánska. Celkovo to bol veľmi zaujímavý battle, pretože bolo 31 stupňov. A spája sa mi s ním nezabudnuteľná cesta. S kamarátom sme si povedali, že si chceme vyskúšať nejakú súťaž, preto sme sa rozhodli pre battle v Lišanoch, ale cestou sa nám rozbilo auto a skoro sme ani nestihli registráciu. Začiatok súťaže, teda kvalifikačné kolo bolo také zmätočné. Potom, ako som si spätne pozrel výsledky, tak som zistil, že som postúpil iba o pár bodov. Nasledovali ďalšie kolá a keď už zo mňa tréma opadla, išlo to hneď o dosť lepšie. Nasledoval štvorkolový súboj: kvalifikácia, štvrťfinále, semifinále a finále. Práve vo finále som sa stretol s Petrom Lešákom, ktorý bol naozaj fenomenálny. Víťazstvo si ustrážil. Dostali sme super ceny a ohromne som si to užil. Práve na tomto battli vznikla myšlienka ísť na majstrovstvá, s ktorým som pôvodne ani nepočítal.


Fotografia vznikla v lete na súťaže v Lišanoch. Z ľavej strany vpredu vidíme porotcov, Honza Holincu, Filipa Krátkeho, Dominika Klimeka a nad nimi Miroslava Špicara, Petra Lešáka a Dominika Klimeka. Foto – zdroj: Miroslav Špicar


Damián: Prvá súťaž, ktorej som sa zúčastnil, sa konala v Ostrave na WO Battle 2017. Bol som sklamaný, pretože porota nebola podľa mojich predstáv. Pamätám si môj set: 360 zhora, 360 zo swingu a zrejme frontlever s jednou nohou. Veľmi si na to nespomínam. Môj kamarát Samo, s ktorým som tam šiel, už vedel, ako to funguje, ale ja som si prišiel hlavne užiť atmosféru. 

Bohdy: Street Workout Rakovník v roku 2016. Samozrejme, vôbec som sa neumiestnil. Veľa som toho nevedel a vypadol som už v prvom kole. 
 
Jakub Š.: Moja prvá súťaž sa konala v Šenkviciach, v roku 2018. Súťažil som vo váhovej kategorii do 75kg a keď som na ňu išiel, cvičil som len pol roka.
 
Michal: Keď som začínal, písal sa rok hádam 2004 alebo 2005, keď som ešte parkouroval. Vždy som zastával názor, že do týchto ,,streets“ športov by súťaženie až tak patriť nemalo. Malo by to byť predovšetkým o kreativite, komunite a dobre využitom čase s tým, čo milujeme. Prvú súťaž som absolvoval vo Vyškově v roku 2015. Malo ísť iba o výlet, chcel som podporiť chalanov z Workout Fanatics a z Lokomotívy. Šiel som sa k registračnému stolu spýtať, kedy začíname a povedali mi, že potrebujú natočiť video zo súťaže a že sa mám ísť ,,akože registrovať“. Týpek s kamerou však zmizol a ja som zostal zapísaný na registračnej listine. Súťažili sme battle – vyraďovacou formou. 


Jakub M.: Na prvú súťaž som šiel do Žiliny, v roku 2018. Súťažil som vo Weighted, King of muscle up a v maximalnej vydrži vo frontleveri a v stojke. Súťaž sa odohrávala v telocvični.


Bob: Moja prvá súťaž, ktorej som sa zúčastnil, sa konala v roku 2015 v Liptovskej Tepličke. Cvičil som Street Workout jeden rok. Takže moje ,,skills“ pozostávali z muscle up-u, toču vpred na hrazde a z backleveru. Chlapci a dievčatá si tam dávali planche, frontlevery, stojky na hrazde a podobné triky. Videl som, že nemám šancu vyhrať, no šiel som sa pobaviť a zúčastniť sa, aby som si vyskúšal, aké to bude ukázať svoje kombo. Na tej istej súťaži som súťažil aj v disciplíne Weighted, aj keď som dovtedy žiaden Weighted nerobil... nikdy. Na zhyb tuším stanovili záťaž +16kg. Môj počet bol 0,0,0,0,0,0. Áno, správne, 6x0 zhybov, pretože mi chýbalo dotiahnuť slušných 5 cm. Ale aj napriek tomu som chcel ísť 7. zhyb, ktorý som, samozrejme, tiež nedal. Dipy sa robili s +24kg. To už bolo lepšie, zvládol som asi 5 opakovaní. 

 Fotografia súťaže Tatranský pohár v Street Workout-e, Liptovská Teplička. Písal sa rok 2015. Foto – zdroj: Bohumil Trenčan

Jojo: Moja prvá súťaž sa konala približne koncom mája 2017 v českom meste Rakovník. Pamätám si dodnes tú dlhú cestu a to, ako som cestoval ku kamošovi z Čiech. Na druhý deň sme šli na súťaž a cesta bola naozaj nekonečná. Ako úplný nováčik v tomto športe som vôbec nevedel, ako bude taká súťaž vyzerať. Navyše som predtým na žiadnej ešte nebol. Pamätám, si, že keď sme okolo desiatej prišli na miesto činu, bolo tam neskutočne veľa ľudí. Atmosféra bola úžasná, ale nikoho som tom poriadne nepoznal, iba pár zástupcov zo Slovenska. Súťaž bola rozdelená do troch disciplín: Sets and Reps , Weighted a Freestyle, v ktorom som súťažil aj ja. Delilie sme sa na mužov a ženy, pričom muži boli rozdelení podľa váhovej kategórie. Šiel som ako 6. v poradí a mal som veľkú trému, prvý raz v živote takú poriadnu. Pamätám si, že sa mi triasli ruky, ale potom som sa uvoľnil a počúval ľudí, ako ma povzbudzujú. Môj výkon bol vtedy ešte veľmi slabý, takže do top 10 som sa nedostal. Nič to však nemení na tom, že som si dobre odcvičil a zabavil sa. Hlavne som spoznal nových, skvelých ľudí a šiel domov so skúsenosťami . Najväčším zážitkom z tejto súťaže však bola cesta naspäť, pretože som cestoval z Rakovníka asi 12 hodín vlakom.

Jozef: Bol to Ulacký pohár v Street Workout-e v roku 2017. Vypadol som v prvom, kvalifikačnom kole, pretože som mal trojitý fail.
 
Boris: Na prvej súťaži som bol v roku 2015, konala sa v Trenčíne. Workout na Slovensku sa vtedy ešte len rozbiehal, no súťažiacich sa zišlo veľa a nevedel som, čo ma čaká. Trénoval som predtým asi jeden rok, ale nebola to ešte taká úroveň, ako je dnes. Nedá sa porovnať, kam sa Street Workout odvtedy posunul.
 
 

Prvá Borisova súťaž sa konala na letisku v Trenčíne. Organizoval ju vtedy najznámejší workoutový tím Workout Fanatics. Foto – zdroj: Veronika Greinerová


2) Aké boli vaše pocity, prípadne vaše očakávania? 

 

Adam: Pocity boli dobré, najprv som si chodil len zasúťažiť a až potom, keď som vyhral na majstrovstvách v disciplíne Weighted, som mal ešte lepší pocit. Freestyle bol vtedy len taká ,,bokovka“. Na každú súťaž som sa tešil, aj keď len ako divák, aj keď len ako Weighted súťažiaci, kvôli atmosfére.

 

Miroslav: Očakávania som nemal žiadne, iba som nechcel skončiť posledný. Chcel som zažiť atmosféru a skúsiť si cvičiť pod tlakom a za povzbudzovania davu. Moje pocity boli pozitívne a odvtedy ma workout pohltil ešte viac, ako kedykoľvek predtým.


Damián: Moje pocity boli také, že som ani nevedel, na čom som, ale chcel som to vyskúšať. Predtým som cvičil sám, doma, ale myslím, že sa mi podarilo všetko. No bol som sklamaný, pretože chalan, ktorý urobil len pár zhybov a dipov, mal iba o pár bodov, ako ja! Nevyhral som ani som sa neumiestnil a myslel som si o sebe, že som slabý. Myslím si však, že to bol dobrý štart. Bolo to riadne dávno, rok 2017. Na tú súťaž ma dotiahol Samo, vtedy som to však nebral vážne, šiel som to iba vyskúšať na súťaž za hranice. A predovšetkým sme si išli s chalanmi užiť atmosféru. 


,,Z prvej súťaže nemám veľa fotiek, toto je jedna z mála. Išiel som si hlavne užiť atmosféru," priznal atlét Damián Rebro. Foto – zdroj: Damián Rebro 

Bohdy: Je pravda, že si to už veľmi nepamätám, ale viem, že som bol v strese, pretože som nikdy nevystupoval pred ľuďmi a už vôbec nie vo workoute. Súťažil som v kategórii Freestyle aj Sets and Reps. Bol som namotivovaný z ostatných ľudí, ktorí súťažili. Musím uznať, že som to podcenil a že je to veľmi náročné. Stres, sila a všetko dohromady... 

 

Jakub Š.: Ako som spomínal, cvičil som iba polroka, takže som nemal žiadne očakávania. Chcel som len urobiť bezchybný set, ktorý som si pripravil. Žiaľ, nepodarilo sa mi to, pretože som si zranil zápästie a set nedokončil.

 

Michal: Nemal som žiadne očakávania, pretože ma zaregistrovali náhodne a pôvodne som nechcel súťažiť. Chcel som si najmä užiť deň s priateľmi a ísť domov. Skončilo to tak, že som postupoval ďalej, až som súťaž vyhral. Radosť však bola obrovská, tešil som sa, ale súťaží som sa už nezúčastňoval. Vychádzam zo svojich princípov, že sa tomu venujem sám pre seba. Súťaž som síce vyhral, ale iných som už potom, ako súťažiaci nezúčastnil, skôr som pôsobil ako organizátor alebo rozhodca. V tomto športe som však od začiatku, ale súťaženie pre mňa nie je dôležité. Pri láske k športu sa z neho nesmie stať povinnosť. Dôležitá je psychohygiena: vyvetrať si hlavu, usporiadať si myšlienky, čo v mojich očiach profesionálita v športe zabíja. Potom prichádza na scénu ego.

 

Jakub M.: Išlo mi o taký prvý krok aby som spoznal workoutovú komunitu na Slovensku. Odniesol som si veľmi veľa motivácie. 

Bob: Spoznal som veľa nových priateľov. Workoutéri su zlatí a priateľskí ľudia, vrátane Šimona Forraia, ktorý bol pre mňa vtedy vzorom a teraz súťažíme ako rovnocenní. Sme tiež kolegovia. Je výborné tam ísť a ukázať nie výkon, keď ho ešte nemáš, ale snahu. Aby si ťa ostatní všimli. Aby si získal/a motiváciu, nove skúsenosti, nápady na zlepšenie, kontakty, priateľov...


Bob: Nič som síce nevyhral, no na druhej strane som vedel, čo treba zlepšiť. A tiež to, že ak sa chcem umiestniť, musím podávať približne také výkony, aké som postrehol u iných atlétov. 

Jojo: Keďže som šiel na moju prvú súťaž, nevedel som čo očakávať. Nikdy som na takomto podujatí nebol a aj keď som hrával futbal, bolo to iné. Neskutočne som sa tešil, lebo som nevedel, ako to tam bude vyzerať, akí ľudia tam budú súťažiť, kto bude v porote a ako hlavne dopadne môj Freestyle. Aj keď môj výkon nedopadol podľa predstáv, nevadilo mi to vôbec lebo som bol z neho rád vtedy ako začínajúci workoutér. Tie pocity mám dodnes v sebe, aj atmosféru a prostredie. Super je aj to, ako sa s inými workoutérmi podporujeme a pomáhame si. 


Prvá Jozefova súťaž sa konala v Rakovníku, v roku 2017. Foto – zdroj: Jojo Polák


Jozef: Pred súťažou som sa bál, pretože to bola moja prvá súťaž. Nevedel som, čo ma čaká, ale tešil som sa. Šli sme autom a vravel som si: ,,Ty kokos, bude to nadupané!“ A naozaj som mal radosť, ale žiaľ, nepostúpil som a vypadol hneď v prvom kole.

 

Boris: Spoznal som veľa workoutérov, získal novú motiváciu a chuť pokračovať v cvičení. 

 

3) Aký je váš odkaz pre začiatočníkov z pohľadu skúsenejších súťažiacich?

 

Adam: Vedel by som dať veľa rád začiatočníkom, ktorí začínajú cvičiť. V súťažení je to však individuálne.


Fotografia z druhých majstrovstiev Slovenska, ktoré sa konali v Nitre. Foto – zdroj: Adam Austera


Miroslav: Moja rada pre všetkých workoutérov, ktorí ešte na žiadnom battli neboli znie: ,,Ľudia, nebojte sa neúspechu, naopak, berte si z neho ponaučenie, motiváciu a potom, ak na sebe budete makať, dosiahnete úspech. "Rozdiel medzi neúspešnými a úspešnými je ten, že neúspešní o všetkým moc premýšľa a bojí sa urobiť chybu. Naopak, úspešní ľudia idú do všetkého ,,po hlave“ a neboja sa chýb. Chyby sú ten najväčší dar, čo vám život môže dať. Potom už iba na vás záleží, ako s nimi naložíte. Či sa ich zľaknete, alebo sa ponaučíte a stanete sa lepšími a silnejšími.

 

Damián: Ak by som išiel na moju prvú súťaž, tak by som určite do toho šiel s tým pocitom, že si to idem predovšetkým vyskúšať a užiť si deň. Užiť si atmosféru, pretože súťažná atmosféra vždy stojí za to bez ohľadu na to, či je dobrá samotná súťaž. Išiel by som tam bez akýchkoľvek veľkých očakávaní, aby som zistil, na čom som. Zistil by som, ako to funguje, ako sa hodnotí a podľa toho by som sa riadil ďalej. Street Workout je podľa mňa bez súťaží prázdny. Musíme vedieť, na čom sme aj na základe toho, že sa porovnávame. 

 

Bohdy: Začiatočníkom určite radím, aby to išli skúsiť. Závisí však od ich ,,skillu“. Stačí začať aj s menšiou súťažou, kde je menej účastníkov a určite je dobré ísť s kamarátmi, aby ich mal kto podporiť. Človek sa viac ,,nahecuje“ a bude sa viac sústrediť. Skúsenosť sa v každom prípade vyplatí. Netreba to odkladať a vravieť si, že ,,za dva roky budem na tom lepšie“. Ak sa na to človek cíti, nech len ide skúsiť. Dôležité je tiež nepodceňovať prípravu a zamerať sa na výkon

 

Jakub Š.: Vyskúšajte si to. Cena za štartovné vás nezabije a aspoň dostanete tričko alebo jedlo.


Michal: Začiatočníkom odporúčam, aby sa nehanbili spýtať skúsenejších či už ohľadom tréningu, cvičenia alebo súťaženia. Určite nie je nad to vyskúšať aspoň raz a utvoriť si svoj vlastný názor. Dôležité je nenechať sa ovplyvniť dohadami iných. Samozrejme, kľúčová je tiež trpezlivosť a nie hrotiť jedno cez druhé. Telo je len jedno a treba sa oň starať, čiže treba pracovať postupne a s rozumom. 

 

Jakub M.: Prvý krok je najdôležitejší, pokojne sa príďte na prvé súťaže len pozrieť, namotivovať sa, spoznať ľudí. Súťaženie príde samo.

 

Bob: Proste nič ťa neposunie tak dopredu, ako súťaž. Môžeš cvičiť doma v pivnici, ako ja kedysi. Ale nič sa nevyrovná tomu, keď ideš na súťaž a ukážeš, čo v tebe je. Alebo niekedy – ako v mojom prípade – nie je. Ale na to každý kašle. Ľuďom je jedno, či máš ,,skills“ alebo nie. Oni chcú vidieť snahu, povzbudiť ťa, zavtipkovať, podať pomocnú ruku. Ako som vravel, workoutéri sú veľmi priateľskí ľudia.


 Svoju prvú súťaž absolvoval Bohumil Bob Trenčan v Liptovskej Tepličke. Celý názov znie ,,Tatranský pohár v Street Workout-e" a pravidelne sa koná každý rok, začiatkom júla. Foto – zdroj: Bohumil Trenčan


Jojo: Jednoznačne odkazujem mladým alebo začínajúcim súťažiacim nebáť sa, veď o nič nejde. Je to len skúška ohňom – zvládnuť trému a strach, nabrať odvahu a ukázať sa. Súťaž nie je len o pohároch a oceneniach, teda aspoň pre mňa nie. Je to o tom, že sa stretnú ľudia, ktorí majú v tomto športe spoločnú záľubu. To, že ešte nemajú extrém dobrý ,,skill“ alebo si vravia ,,nie som ešte taký dobrý", nevadí. Podľa mňa sa takýmito situáciami človek učí. Úprimne, ja sám nechodím na súťaže vyhrávať alebo zbierať ceny, ale stretnúť známych a ľudí, ktorých mám rád a ktorých som dlho nevidel. Súťažiť chodím najmä kvôli atmosfére. Milujem ten pocit, keď je tých 90 sekúnd iba mojich a mám čas ukázať, čo je vo mne a čo nové som sa naučil. Aj keď nováčikovia nechcú súťažiť, jednoznačne odporúčam každému, kto začína, aspoň prísť pozrieť na súťaž. Môžu sa naučiť nové veci, spoznať nových ľudí a hlavne kvalitne využiť čas. 

 

Jozef: Ako sa vraví, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Ak dáte do cvičenia všetko a pravidelne, odrazí sa to aj na súťaži. Ja som na Ulackom pohári 2017 vo Veľkom Záluží ani nepostúpil,  no o rok som tú istú súťaž vyhral. Takže môj odkaz znie, že čím viac síl, námahy a času dáte do tréningov, tým lepšie výkony sa odrazia aj na súťaži. Všetko je najmä o hlave. Je lepšie ísť radšej na istotu a robiť veci, ktoré vieme, že vyjdú, než sa popáliť tak, ako som sa popálil ja.

 

Boris: Čo by som poradil každému je, že dnes už keď chcete ísť na súťaž, musíte si uvedomiť, že sú tam borci, ktorí sa pripravujú niekoľko rokov a majú mnoho skúseností. Preto netreba ísť súťažiť hneď po pár mesiacoch. Na začiatok stačí ísť podporiť, pozrieť, porovnať svojich súperov a zistiť, na čom by ste približne mali byť, aby bola šanca na úspech. Motiváciu treba hľadať najmä u seba. Keď sa človek zlepšuje, nemusí ani súťažiť. Stačí, keď má progres oproti minulému roku, čo niekedy viac poteší. Časom človek zistí až po vyskúšaní, či na to má predpoklady a talent, alebo sa musí zmieriť s tým, že to robí len pre seba a lepší pocit. Na začiatok je určite dobre nájsť si niekoho, kto už ovláda niečo z workoutu a posunie vás rýchlejšie vpred. Vždy je lepšie s niekým trénovať a navzájom sa motivovať.

 

Odkaz pre začiatočníkov znie jasne. Nebojte sa. V prípade ďalších rád a skúseností si môžete prečítať rozhovor s atlétmi z Čiech, konkrétne s Petrom Lešákom, Filipom Slámom, Filipom Krátkým a Adamom Doskočilom z ich prvých súťaží. Článok nájdete v tomto odkaze. My našim respondentom veľmi pekne ďakujeme za odpovede a prajeme ešte veľa úspechov nielen v rámci súťaží, ale najmä v rámci osobného rozvoja a radosti aj z malých z pokrokov. 

Veronika

Atlétka z tímu CalistheniX Sereď, študentka žurnalistiky na magisterskom stupni a silovo-kondičná trénerka. Kalistenike sa aktívne venuje od r. 2015. V roku 2018 prvýkrát reprezentovala Slovensko na Majstrovstvách sveta v Moskve, kde o rok vybojovala bronz (kat. +60). Píše pre web Zero2Hero.sk, spolupracuje s projektom Chuť žiť a reprezentuje značku Športové legíny. Medzinárodných súťaží sa zúčastňuje aj ako porotkyňa. Aktívne otužuje, miluje prírodu, dlhé tréningy, hudbu, knihy, podcasty a smiech.

135ee899de6ea79.png

Najdi nejbližší hřiště

Další články, které by tě mohly zajímat