Homepage Rozhovory Vozíčkar s vášňou k cvičeniu. Hendikep nezastavil jeho odhodlanie

Vozíčkar s vášňou k cvičeniu. Hendikep nezastavil jeho odhodlanie

Autor: Veronika

149

11.05.2020

Denis ,,Hyperwheel“ Kučera (27) bol ako dieťa veľmi aktívny. Pravidelne reprezentoval školu v plávaní a chodil na matematické olympiády. Keď mal dvanásť rokov, diagnostikovali mu rakovinu lymfatických uzlín. Ochrnul, keď mal trinásť, podrobné vyšetrenia mu urobili až v dvadsiatich dvoch rokoch. Od dvanástich rokov sa jeho život obrátil naruby.

Denis bol odmalička hyperaktívny a zvedavý chalan. Neskôr sa našiel v Street Workoute. 

Na to, že je vážne chorý, prišli potom, ako mu pri chlapčenskej bitke o počítačovú hru kamarát kopol pod pazuchu. Internet bol vtedy vzácnosť a hra World of Warcraft novinkou. Spozorneli, keď na druhý deň Denisovi opuchla paža a skončil na infekčnom oddelení. Po operácii mu diagnostikovali zhubný nádor a po niekoľkých cykloch liečby oznámili, že pravdepodobnosť toho, že bude opäť chodiť, je veľmi nízka. Nádor však zachytili včas a Denis mal šťastie v nešťastí aj preto, že ho kamarát kopol na dané miesto. Choroba mu úplne zmenila pohľad na život a on vďaka nej oveľa rýchlejšie dospel.

Cez otravy krvi až po ochrnutie

Liečba, ktorá mala trvať šesť mesiacov, sa predĺžila. Najprv mu povedali, že má málo vitamínov, a tak musí zostať v nemocnici. Neskôr sa lekárka preriekla, že má rakovinu. Keď sa dozvedel, že v ranom štádiu sa choroba dá liečiť, zobral to ako výzvu. Potom mal zápal slepého čreva, ktoré mu kvôli oslabenej imunite nemohli zoperovať. Následne prišlo to najhoršie, ochrnul od pŕs dolu. Liečba skončila po deviatich mesiacoch, počas nej dostal dvakrát otravu krvi. Po druhej na deň oslepol a takmer zomrel. Po čase si uvedomil, že neprešiel cez to všetko preto, aby prestal bojovať. Naopak, dodalo mu to ešte viac motivácie a uvedomil si, že prežil ,,parádny zájazd a nikdy sa nenudil“.

S priateľkou Alex tvoria pár už päť a pol roka.

Denis je zvedavý a rád prijíma nové výzvy. Šport miloval odmalička, no po ochrnutí začínal rehabilitáciami a plávaním Neskôr cvičil aj s osobným trénerom. Stojku sa naučil z noci do rána aj napriek tomu, že s visutými nohami je prvok podstatne ťažší. A v lete 2018 na tréningu s tímom CalistheniX Sereď urobil Denis s prehľadom iron cross.

Po tréningoch s trénerom si hľadal niečo individuálne. Prečo ta zaujal práve Workout?

Prišiel mi ako najideálnejší šport pre mňa. Musím veľa rehabilitovať, aby som si kvôli vozíku vykompenzoval deficit pohybu a hľadal som niečo, čo by ma bavilo. Rehabilitácie sú síce potrebné, tie ma však len udržiavali a neposúvali ďalej. Zvyčajne sú nudné a stereotypné. Pri workoute pracuje človek s vlastnou hmotnosťou, rovnováhou, s každým svalom na tele. Street Workout mi prišiel veľmi blízky a zároveň ma tento šport začal baviť.

Keď si začal s cvičením, ako prvú si trénoval stojku, ktorú si sa naučil za pár hodín. Čo boli ďalšie zručnosti, ktoré ťa lákali a ktoré si po čase zvládal?

Keď som sa naučil stojku, nemal som veľké ciele. Ale vlastne áno, chcel som vedieť vlajku, tú som dal približne do 2 ­­- 3 dní. Viac som sa ale sústredil na to, aby som spevnil chrbát, hľadal som cvičenia na rovnováhu a zlepšoval pohyblivosť môjho tela. Človeku, ktorý je na vozíku, chýba veľa pohybov a rozsahov... toto boli moje prvé ciele. Až postupne prichádzalo to, že som sa chcel naučiť nové prvky.

Člen tímu CalistheniX Sereď na domovskom ihrisku.

Na ktorom prvku teraz pracuješ?

Momentálne mám rozrobený iron cross a zhyb na jednej ruke. S iron cross-om je to však komplikované, pretože v Seredi máme kruhy iba v jednej telocvični. Sú však vo väčšej výške, než v akej by mali byť a neviem na nich plnohodnotne trénovať. Ak by som sa vysilil, môžem spadnúť. Snažím sa hľadať iné miesta, kde by som tento prvok mohol cvičiť. Budem teda naďalej trénovať zhyb na jednej ruke.

Ako vznikol tvoj pseudonym ,,Hyperwheel"?

Chcel som vymyslieť niečo, čo by si ľudia ľahko zapamätali a spájali s mojou hyperaktívnosťou odmala. ,,Oplašenosť" mi zostala. Aj napriek tomu, že HyperWheel predstavuje spojenie dvoch jednoduchých anglických slov ­– ,,Hyper“ a koleso, ľudia s tým majú problém, aj keď neviem, prečo. No zvyknú mi hovoriť aj Denko.

Pod týmto pseudonymom točí Denis videá, ktoré si všimli aj v zahraničí. Pasáže zaradili do série People are awesome. Tie mali okolo 10 miliónov videní, ba dokonca ich použili aj v kampani pre jeden hollywoodsky film. Ako sám vraví, inšpiruje ho to zdokonaľovať samého seba a motivovať iných ľudí.


 Denis na kurze kalisteniky s názvom WCO (Word Calisthenics Organisation).

Čomu sa popri street workoutu venuješ najviac a najradšej?

Popri workoutu sa venujem tvorbe videí, s priateľkou sme si založili aj Youtube kanál. Ona sa venuje strihu a ja skôr vymýšľam nové témy. Samozrejme si tiež rád zahrám počítačové hry, chodím von s kamarátmi a na plávanie. 

Pravidelne šoféruješ. Vieš nám vysvetliť, ako to zvládaš?

Mám prerobené auto tak, že pod volantom mám uchytené konzoly, ktoré sú napojené na pedále tyčkami. Vedľa volantu mám napojenú tyč, ktorou keď točím k sebe, tak pridávam a keď ju zatlačím od seba, brzdím. Je to o zvyku. Učil som sa šoférovať rukami hneď od začiatku, a tak som si na to zvykol rovnako, ako keď sa človek učí šoférovať ,,nohami“. Ruky zaberajú trošku viac, pretože musím stíhať aj blinkre, ale auto má automatickú prevodovku a rýchlosti nemusím prehadzovať. Koniec koncov, je to vcelku jednoduché a navyše ma to aj baví.

Vlajku zvláda ľahko, pri cvičení dbá najmä na techniku prevedenia.

Je o tebe známe, že rád dipuješ. Prezraď nám nejaké tvoje rekordy v setoch alebo v stojke.

Môj rekord v dipoch je len nejakých 60, viac som zatiaľ nedal. Ani sa na to veľmi nesústredím, skôr na techniku precvičenia. Chcem nabrať na sile, aby som si zbytočne neublížil. Rekord v zhyboch mám 23 opakovaní, s čím som celkom spokojný. Určite sa na tom dá ešte pracovať, ale zatiaľ mi to stačí. Nie že stačí, ale chcem zapracovať na technike. Niektoré časti chrbta stále neovládam, tak celkové prevedenie nie je úplne podľa mojich predstáv. A rekord v stojke nie je veľmi úžasný, iba nejakých 53 sekúnd. Tým, že mám zvesené nohy a som vlastne v polovičnom planche-i a v aktíve, nedokážem sa v stojke uvoľniť tak, ako iní ľudia. Musím ju po celý čas držať cez zaťaté ramená a paže. Ale nesústredím sa na maximálku. Chcem ju vedieť lepšie... tak, aby som bol spokojný.

Choroba ťa nasmerovala k správnym hodnotám. Kde sa vidíš v blízkej budúcnosti, povedzme o päť rokov?

V budúcnosti sa vidím hlavne šťastný. Moja predstava šťastia je taká, že som ľúbený a ľúbim. Chcem si založiť rodinu, tiež sa chcem aj naďalej venovať tomu, čo ma baví a motivovať ľudí. 

Denis a jeho vášne.

Hendikep ho naučil, že v živote sú oveľa podstatnejšie veci, ako chodiť. Zároveň ďakuje celému tímu CalistheniX Sereď a obzvlášť Erikovi Juríčkovi, ktorý ho trénuje.

Ak chcete podporiť Denisa na jeho ceste, nezabudnite sledovať jeho pokroky na Instagrame, Youtube kanáli Alex a Denko či na Facebooku.


Veronika

Atlétka z tímu CalistheniX Sereď, študentka žurnalistiky na magisterskom stupni a silovo-kondičná trénerka. Kalistenike sa aktívne venuje od r. 2015. V roku 2018 prvýkrát reprezentovala Slovensko na Majstrovstvách sveta v Moskve, kde o rok vybojovala bronz (kat. +60). Píše pre web Zero2Hero.sk, spolupracuje s projektom Chuť žiť a reprezentuje značku Športové legíny. Medzinárodných súťaží sa zúčastňuje aj ako porotkyňa. Aktívne otužuje, miluje prírodu, dlhé tréningy, hudbu, knihy, podcasty a smiech.

135ee899de6ea79.png

Najdi nejbližší hřiště

Další články, které by tě mohly zajímat